Basnicky.sk

Nikdy nezabudnem...nikdy,
sĺubujem.
Bol si svetlom, jasnou hviezdou čiernej noci,
anjelom mojich snov
ktorý prišiel mi na pomoc
v čase beznádeje,
premohol bláznov moc,
ktorí držali ma v náručí
dlhé noci, dlhé dni.
Nikdy nezabudnem... nikdy,
sľubujem,
na tvoj prvý dotyk mojich pier, keď
ako anjel si sa pri mne zrodil.
Bolo len prázdno, neistota, nenávisť a strach,
svet ma nudil,
keď si do môjho života vstúpil,
vzal si ma do raja, tam, kde sa ľudia neboja.
Nebo, ktoré vďaka tebe vidím,
ktoré by mi nikto iný nevedel dať,
ukazalo mi, ako žiť a
radosť druhým rozdávať.
Tak prečo naše slnko zapadá?
Teraz spomínam a
sľubujem, že nikdy, nikdy nezabudnem...
Plačem, slzy sa mi zlievajú
a spolu so mnou za tebou volajú.
Odišiel si, láska môjho sna
a moje slzy mi ťa už nevrátia,
Žiť, ale o teba prísť, Sklamala som Boha,
že mi vzal svojho anjela?
Bol to snáď osud? kričí každá bunka v mojom duchu.
Ale Boh sa ku mne neozýva,
nechce počuť moju obetu,
žila som snáď v hriechu, kým si ma zmenil?
Ja túžim ešte raz cítiť teplo tvojej hrude, nekonečné a
sálajúce,
Túžim ťa ešte raz v náručí držať,
tíško sladké slová šepkať,
zázračné slová, ktoré menia svet...
Chcem na perách cítiť našu vôňu mora
ktorá mi ťa pripomína,
ešte raz ťa milovať...
Nikdy nezabudnem, nikdy,
to ti prisahám, láska...