Basnicky.sk

„ Naposledy“.

Vzdať sa nemôžem, zaprel by som seba sám,
nechcem klamať si proste „milujem ťa“.
Zradíš boha a dáš len zbohom nebesám,
lásku?- hneď s diablom spievaš duetá.

Keď zaspávam myslím len na oči tvoje,
ja preto zaspávam život môj celý.
Moc a peniaze? Nech ich vietor odveje.
Veď načo sú mi za mrežami celí.

Neviem nájsť svoje srdce, prosím pomôž mi.
Myslím ,že zas niekde pri tebe ho mám,
ak ho nájdeš, zakrič na mňa slovami,
idem s tebou a je mi jedno kam.

Sto ráz hraná pieseň , sto ráz psaný rým.
V mojej mysli tichou nocou znie.
Ja ani sám neviem či ich vážne myslím,
neviem čo je láska a čo trýznenie.

Veď ja viem, často naberiem si viac než smiem.
Veľa ráz len tak zbytočne sa trápim.
Ja chcem zažiť nehu a radosť, lásky vnem,
no človek asi narodí sa s tým.

Hovorí sa, že raz každý lásku nájde,
no má to háčik ,neskoro byť môže.
Len z očí do očí o holej pravde,
pravde tak ostrej sťa pri krku nože.

Nie si jediná, ktorej by som písať chcel,
asi len hľadať inú nevedel som.
Aj keď ešte trochu bojím sa hromu diel,
odchádzam tú pravú nájsť celým svetom.


Bol to môj dlhý príbeh, či šťastný neviem.
Bol plný bolesti, márnych pokusov.
Už rozlíšim čo je pojem a čo dojem,
tak teda dosť už bolo, tých prázdnych slov.

venované: „už len spomienkam na lásku môjho života“ ...