Basnicky.sk

Tak dlho som milovala tvoj hlas,
až som zabudla, ako znie tlkot srdca,
akú chuť majú lúče dotyku,
ako voňajú ľalie.
A jedného dňa si zaškriekal.
Ty, ktorý si uspával bdiacich. .
V driemajúcej nahote si okupoval oltár
patriaci spánku.
Kde bolo treba dávať,
tam si bral.
Kde bol dostatok,
tam si obdarúval.
Zabúdal si na scenériu, ktorú sme stvorili.
Kázal si, ale nevedel o čom.
Ach, kedy sme sa rozdelili na dva pluky?
,,Keď sme zistili, že roku pána 2007 sa budeme milovať.“
Roku pána...
Vtedy, keď niečo skončilo
a čosi začalo.
Ľady prašťali a na kryhách sme lovili poludník,
presviedčali sme vodu, že môže vzbĺknuť
a mesiac nám uveril, že svieti vo dne.
Všetci boli vtedy šťastní...
Takto sme kázali, čo iní chceli počuť
a oni počuli, čo sme chceli kázať.
Do vzduchu si kreslil obrazy
božskej dokonalosti,
ktoré boli darom pre neistotu,
pretože to, čo kráča váhavo,
kráča v nevedomej čistote...
kráča tak, ako aj my kráčame
po Zvláštnej ceste,
na ktorej konci budem milovať tvoj hlas.