Basnicky.sk

Dnes ráno mi slepec ukázal horizont.
Vedel sa vcítiť do svetla,
vnímal farby tak, ako som ja mala zakázané.
Oddnes ho chránim.
Slepec chráni slepca.
Choď a povedz svetu,
že budem jeho očami.
Vždy budem krok pred ním
odvievať krídlami prach z cesty.

(Nikdy neopúšťa láska človeka,
ale človek lásku
v jeho nekonečnej slepote.)

Už vediem armádu slepých.
Tisíc krehkých pešiakov
so zbraňami ale čistým štítom.
Prví umierajú slepí od prírody,
po nich slepí vlastnou vinou.
A potom ja.
Išla som len kúsok pred nimi
aby som mohla vidieť ich pád.
Chránila som ich, aby som ich doviedla k skaze.

Ticho. Tma. Prach. Meč. Dych.
Chodím klásť žihľavu na ich spánok.
Letmý úsmev na perách,
omamná vôňa boja
a čosi, čo sa podobá slzám.