Basnicky.sk

Už to nikdy nebude také ako predtým,
keď sme sa mohli objať hocikedy,
už sa nemôžme rozprávať ako vtedy,
keď naše priateľstvo bolo pre nás všetkým.

Než sa to stalo v tú osudnú noc,
bol si mojím šťastím aj mojím trápením
bol si pre mňa kamarátom a možno nielen tým,
no potom osud nad nami prevzal moc.

Všetko sa zmenilo v jednej krátkej chvíli.
Zrazu som ťa stratila, možno navždy už.
Viac sa nezahráme, že raz budeš môj muž.
Naše srdcia sa od seba nechtiac vzdialili.

Ani nevieš, ako ma bolí veľmi,
že dobrovoľne sa vzdať musím našich objatí
a bolí aj spomienka na dni, keď sme všetci piati
boli nerozlučnými priateľmi.

Každý večer tíško prosím Boha pred spaním,
nech mi dovolí vrátiť späť čas,
nech mi dovolí vrátiť späť nás,
lebo život bez teba už nebude rovnakým.

Ale viem, že sa to nedá vymazať,
už to navždy ostane niekde v nás
a aj keď pre slzy zlyháva mi hlas,
viem, že ťa nikdy neprestanem rada mať.