Basnicky.sk

Plakala som ,keď padalo lístie zo stromov,
plakala som ,keď silný vietor vial,
ale Ty si sa len smial,
tebe bolo všetko jedno,veď si bol Kráľ.

Kráľ,ktorý nemilosrdne raní,nepozná ľudské rany,zametá svet a všetko honí.

Darmo som ťa prosíkala,ešte deň,ešte
minútu,sekundu,ale ty si sa len smial
tebe bolo všetko jedno-veď si aj teraz Kráľ.

Myslíš si,že ťa nedohoním?
Že ti nechytím tvoj čierny závoj smrti?

Ale pamätaj si-že,keď padnem-
rozkvitnú ešte stromy.