Basnicky.sk

Smrť prišla,
Rozhodla sa že nevinné životy bude kosiť.
No na nesprávanych miestach kosí.
Musela som ostať,veď kde by som utiekla?

Tak pomaly mi brala život,
Tak pomaly kosila mi sny.
Pomaly brala mi spomienky,
A celú budúcnosť vzala mi!

Bolesť veľkú cítim,
Nezostalo mi nič,
Žiadne myšlienky,dole vodou sa rútim.
Všetko mi vzala,všetko je preč!

Uteč!Utekaj preč!
Nezostávaj,smrť ma na Teba prichystaný meč!
Prosím Ťa-láska o mňa sa nestaraj,
Len utekaj a mňa už nehľadaj.

Po mňa si už prišla,
Dušu moju si našla.
Len uteč!
Nechaj všetko tak,len zlatko rýchlo bež!

Viem,že ma ľúbiš,miluješ.
Ale mňa si už vzala.
To že si sp mnou v tú chvíľu nebol určite ľutuješ.
Veľmi som sa bez teba bála.

Ale chápem že ty žiť musíš.
Sľúb mi že sa o to aspoň pokúsiš!
Veď ty aj žiť budeš,
Len jej prosím Ťa uteč!

Kašli na mňa,
Utekaj,smrť je asi rýchle-dokonalá.
Tak bež,nedaj sa chytiť.
Veľmi Ťa milujem,no musela som ťa opustiť.

Nechaj to plavať,
Nechaj to byť.
Ty ešte budeš žiť,
Nestihla som ti bozk dať a ani zamávať.

No ona prišla skoro,
Chcela som ti povedať-Ľúbim ťa!
No už je neskoro.
Už som preč.

Už tu nie som,
Vzala si ma.
Láska,vravím ti smútku nepodľahni!
Ja sa tu mám dobre,mám tu už útulný dom...