Basnicky.sk

Všetko sa začalo tak nevinne.Už jako malá som chodievala behat na ihrisku.V ten den kde som behala,videla som tam pekného chalana.Ked uz bol na odchode povedal mi par slov,,hej kočka,ja si na teba počkám“ svojích kamarátov mám velmi rada no bol tu jeden,ktorý bol výnimočný.Cítila som sa pri nom naozaj výborne a vždy v bezpečí.Ani neviem kolko som ho poznala no velmi dlho sa mi páčil.Ked som ho videla,bola som proste v siedmom nebi.Nestrávila som s ním síce mnoho času,ale bola som rada ked som ho aspon videla.Volal sa Petko.Bol to klásnučký,hnedo -oký chalan..Mal rád adrenalin.Stále sa prehánal na motorke,robil proste bláznovstvá,ktoré som s ním chcela robit aj ja.Jedného dna som s ním bola na motorke a tak už večer ma bol odprevadit domov.Bolo na nom vidiet že je nejaký nesvoj,Cítila som to.V ten večer som sa s ním dala dokopy.Bola som velmi rada..Na túto chvílu som čakala velmi dlho.Na druhý den sme sa stretli a išli sme do Kaštiela.Ako sme išli boli sme obaja ticho.Hned ako sme videli lúku,vybrali sme sa pod zamilovanú brezu.Ležali sme tam,rozprávali sa a nakoniec sme sa bozkávali.Bolo to krásne.Proste krásny pocit.Ako keby sa zastavil čas.Išli sme sa ešte prejst.Chytil ma so svojou nežnou rukou a usmieval sa.Naše pohlady boli presné.Ked sme sa lúčili bozkávali sme sa.Cas nám takto plynul až prišla hádka.Bolo to kvoli tomu,že som niekomu povedala,že spolu chodíme.Rozišli sme sa!!..Udialo sa to na pupme.Rozbehla som sa na cintorin,ktorý bol oproti.Bolo mi jendo či idú nejaké autá,proste som utekala.Plakala som a kladla som si jednu otázku.,,PRECO!!"O nejakých 20minút som sa vrátila na pumpu.Zavolal ma a šli sme sa porozprávět na ihrisko.Vravel mi,že nemám plakat,že nelutuje nič s toho č osa udialo a že radšej by si počkal na moju 15,bolo by to lepšie.Boli sme spolu skoro mesiac.Ked som prišla domov,pustila som si rádio a počúvala jednu pesničku ale zrazu hrál titanic.Vtedy som si predstavovala všetky moje zážitky.Plakala som.Od vtedy túto pesničku ani neznesiem.Ako som sa s tým zmierila,všetko sa dalo do normálu.My dvaja sme ostali kamarátmy a nadalej som sa s ním vozila.Ako išli dni,tým častejšie som ho stretávala.Tak v jari tohto roku sa Peter zmenil.Chodievalzvyčajne stále v čiernom,hovoril že sa mu rozbyl posledný krčah.Od vtedy chodieval v bielom ako anjel.Ked som stretla Domču,povedala mi,že videla Petra íst aj s kamošmi na kašu.Hned som sa tam vybrala.Stretla som ich a ako sme iěli,zvrtli sme to o kúsok dalej.Peto na mna staáe pozeral,ale už odchádzali.Ako išli na náš smer zastavil sa a krásne sa usmial.Niešo hovoril kamarátom a o chvíĺu Korina povedala ,,ved jej to povedz do p*** ne!"..nevedela som o čo sa jedná,no patrilo to me.Velmi som to chcela vediet.Chcela som sa ho to aj spýtat,no nikdy som nemala odvahu.Ked som bola na pupme,prišiel tam aj s Korim.Bol v zadu v jeho aute,ja som sedela na stoličkách a ani som sa na neho nepozrela.On si ešte aj otvoril okno a vystrčil hlavu aby ma videl.No ja stále nič,Potom už išli,Dokonca ma aj pozdravil ale ja som ani nereagovala..Chovala som sa jako pi*a.O pár dní neskor presne 21.6 bol moj najhorší den v živote.Proste všetko bolo ako každý den.Bola som v školeZábava až po uši,ved skoro koniec školského roka..Ked´ som sedela na chodbe,všetci sa chovali velmi čudne.Chovali sa tak,ako keby mi chceli nieco povedat no nikto sa neodvážil.Zašla som do triedy.O chvílku prišla za mnou Petuška a vraví mi,že má pre mna zlú správu.Povedala mi ,,Saši Peto Rašo zomrel"..Hovorila mi to zo smiechom tak som jej neverila a vravela,že prestan to neni sranda..Ona to ale zopakovala..A povedala som jej znova prestan!....ale povedala to znovu..Vtedy som stíchla a zábavka sa zmenila na hotové peklo.Vybehla mi slza z oka no zastavila som ju.Spýtala som sa jej,,je to pravda??“..Odpovedala mi ,,ano je"..Rozplakala som sa.Nedokázala som ani stát.Peta ma rýchlo chytila a posadila ma.Obíjmula ma.Ja som plakala viac a viac.Predstavoala som si všetky strávené chvíle spolu.Proste som sa nevedela udrčat.Postavila som sa a sadla si na zem k oknu,Cítila som studený vánok.Bolo to strašné.Tak velmi som plakala,že som ani nestíhala dýchat a dusila sa..Ked som sa ukludnila išla som domov.Doma som znova plakala a neverila tomu.Preplakala som 2 dni.Chodila som ako človek bez duše.Nebola somnou reč.Bolo to strašné.Cítila som sa ako bez srdca s pocitom,čo tu ešte robímNevedela som sa s tým zmierit...Na druhý den som o nom hovorila 24 hodin v kuse..Ked prišla posledná rozlúčka,teda pohreb bolo my hrozne .Bolo tam vela ludí.Už ked sme prichádzali,počula som tu hroznú pesničku.Vtedy mi išli do očí slzy. Nemohla som sa držat,No snažila som sa..Stala som tam a zasa spomínala.Zastavil sa čas.Stáli sme tam,až nakonec prišla tá chvíla.Zdvihli truhlu a brali ju hore ku všetkým hrobom.Išli sme ale poceste sme sa stavili pri dome smútku a pozerali sa na Petkove fotky.Ked sme išli hore,mala som divný pocit,ktorý už nikdy v živote nechcem zažit.Ked sme boli bližšie a bližšie,nemohla som íst,Zastavila som sa!!....Proste som to nezvládla.S tečúcimi slzami som sa dívala na jeho smutnú rodinu a príbuzných,pozerala som sa na truhlu,ktorú pomaly spúštali do zeme.V tom mu tam pustili jeho najoblúbenejšiu pesničku.Freestyler.Snažila som sa neplakat,pretože by to mohlo dopadnút horšie než dusením.Slzy mi tiekli tak,že sa to ani neda opísat.Nedokázala som tam íst a povedat mu posledne zbohom,Dokonca povedat jeho rodičom ,,úprimnú sústrast".Velmi ma to mrzí...Ked už ludia odchádzali ja som tam sedela aj s Dašenkou a Lenkou.Plakali sme a spomínalina našeho Petka.Oodchádzali sme s cintorín a zobral nás Minko.Išli sme na kurt,kde bol hokejball..Tam som bola az do večera.Dalšie dni som ani nešla von.Som bola s toho proste mimo.Drží ma to doteraz,len to nedávam až tak najavo.No začínam si uvědomovat,že je to pravda a nie žiadny hrozný sen.Proste už s tým nič nespravím.Chodievam mu často na hrob.Tam sa s ním v duchu rozprávam.Som proste blázon..Dodnes si vyčítam,že som mu nikdy nepovedala ako ho mám rada a ked som ho videla naposledy,že som sa na neho ani nepozrela.Velmi ma to štve,,,,Vyčítam si to...Ale život ide dalej....Peter bol naozaj výborný chalan,ktorý vedel čo chce dosiahnut..Nedožil sa ani svojich menín,,30 septembra by mal 21 rokov...Priala by som si, aby ked prídem opet k tej breze, bol tam opet Petko taký milý, pekný a úžasný chalan jako vtedy , ležal tam a čakal kým prídem a lahnem si k nemu...Petko,tým že si nečakane odišiel, si vzal kus mna, ten kúsok,ktorý mi tak chýba si ty a bez toho kúsku sa mi tažko žije..Slubujem ti,že na teba nikdy nezabudnem..počuješ?!nikdy!