Basnicky.sk

Taká hrozná,
a zároveň uvoľnená.
Cítiim plameň,žiaľ.
Cítim to čo si mi na srdci zanechal.

Dokážeš si predstaviť tú bolesť?
Urobila som ti niečo?
Tvoje oči,Tvoje pery a Tvoj hlas.
Ja stále nemôžem odolať!

Viem,že nie som bez chyby.
Ale nenechaj ma od nesplnenej lásky umrieť!
Nemôžem na Tvoj pohľad zabudnúť.
Ale prišiel deň keď sa to už nedá zvládnuť.

Polomŕtva ja tam v snehu ležím,
Von je mráz a stále sneží.
Z posledných síl vykríknem Tvoje meno,
Ty si ma vraj miloval,no napriek tomu ma umierať nechávaš.

Nič mi už nepomôže,
Začni mi na hrob nosiť červené ruže!
Teraz dobrovoľne či nedobrovoľne umieram,
a určite aj zbytočne!

No je už neskoro ľutovať,
Neostáva nič iné iba ma pochovať.
Moje telo,moja duša.
Diabol tvoju myseľ úbohu pokúša!

Ty si sa zmohol len na jednu vetu a to:
"Konečne si preč!"
Ale teraz si na to že ma miluješ prišiel a už len spomínaš,
Zo slzami každú noc zaspávaš...

Spomenieš si na mňa,
Zrazu je tu december.
December chladný,mesiac môjho odchodu tu je!
December áno,no ja už nie!