Basnicky.sk

Pavučina osudu, čo nad hlavami ludí sa kníše,
amatér, básnik, ktorý túto báseň píše,
nevie nič o tom, čo robiť má,
čo s láskou a ako sa prežíva.

Len jedno vie, že ho láska čaká,
ale on pred ňou radšej zavrel vráta.
Ponoril sa do fikcií, ilúzií a snov,
až kým nepretrhol puto medzi tebou a mnou.

Ten zradca, ten básnik, áno to som ja.
Tá strašná, hnusná a zlá osoba.
Neviem čo je láska, len slzy roniť viem,
neviem čo je štastie, neviem čo vlastne chcem.

Ak sa zem oddelí od neba,
ak náhodou prídem o teba,
nebude mi stačiť život aký mám,
svoje srdce ti navždy odovzdám.

Nech žiť už ďalej nemusím,
nech vietor môj prach vysuší,
nech moje srdce byje len do vtedy,
kým ty zostaneš na zemi.