Basnicky.sk

Už ani jej šum nepočujem
Mrazivé prázdno obedujem
V zálive noci hadia pýcha
Do plachiet mi kacír dýcha

Sladkastý prameň spálil brehy
No v znamení právd sa zriekla nehy
Teraz len priesvitným šťastím kráča
Už zabudla na hazardného hráča

Na červenú vsadil svoje zlato
V pekelnom kasíne vyhral jej blato
Voňalo túžbou ohňom aj sírou
Prvé i posledné stretnutie s vílou

Pošliapal lekná v jej šialenom svete
Pokosil riasy vo vodnom lete
Zalial ju slzami keď celá sa chvela
Len aby v jeho spánku vždy bdela

Mala môj smútok ukrytý v dlaniach
Čítala knihu o mojich prianiach
Spievala requiem ktorý tak zrádza
A v mojich žilách sa pretrhla hrádza

Zanikol prístav kúzla a zvuku
Keď som sa nevzdával odtiahla ruku
Stál som tak blízko k tej prekliatej freske
No schody do neba sú vždy len klzké

Vraj je už iná bez záhadných slov
Krikľavých veršov a čiernych snov
Našla si oporu na dne novej cely
Západný vetrík ten vojvoda biely

Nasypal nádej tak smelo pije
Náhle sa prebúdza – nakoniec žije
Tie všetky vlny boli len frázy
Spanilá burina zo striebornej vázy

Vodopád vína rozlial sa v tlame
Tak ako hriechy v diablovej jame
Už nesvieti šerom keď opadnú viečka
Tak vyschla úplne červená riečka