Basnicky.sk

Sedim na stanici,niesom tu sam..
Rozne typi ludi,vokol seba mam...
su tu aj vrabce,taktiez aj holuby,
vsetci im hadzu zrniecka do huby...
aj stara lavicka,zadok mi tlaci,
mne to vsak celkom, v tejto chvily staci....
prichadza autobus,pozeram nan
seba sa pytam ci nastupit mam...
nastupit nan ci zostat radsej tu,
je to vhodne riesenie pre moju samotu?
prichadza zobrak,peniaze chce,
ja mu vsak neviem povedat nie...
pomaly odchadza,s u smevom na tvari,
zostava dufat ze sa to podari....
dufam ,ze pomoze mu dobre moje slovo...
v duchu si myslim-snad mu to pomohlo...
zrazu vsak prichadza ciganov tlupa,
po bielych holuboch uz nieje stopa,
holuby odisli ,idem aj ja
zacinam mat pocit ze sa na mna stroja..
.utekam rychlo nohy mam na pleciach,
snazim sa stratit,v hlbokych uliciach
spoznavam zakutia tej temnej ulicky,
tesim sa na tvary drevenej stolicky...
stolicky drevenej,v bare u anicky,
medzi tymi chlapmi citim sa malicky...
prekrasna hudba uz z vonka hraje,
usmev od barmanky pri srdci hreje....
pytam si pivo,nechce mi dat,...
hovori staremu,vyhral si –plat!...
ja si vsak neprosim ,od nikoho platit,
potom mam povinnost vsetko mu zas vratit...
tak mi je po voli,barmanka vyhovje,
jej stary odide,nikomu nepovie....
odidem od baru,za stol si sadam,
snad si to pivecko vychutnam hadam...
za stolom sedim,pozeram na ludi,
zase mam pocit-basen sa narodi...
pri peknom pohlade,na krasnu barmanku,
pomaly zistujem-upadam do spanku....
pozeram na nu,krasne ma vlasy,
kvoli jej bozku siel bych aj do basy....
jej krasne vlny,krasne si vlnia....
zvonceky nad stolom,ticho si zvonia...
ma krasny zadok a pekne oci,
po dlhom case,hlava sa toci...
mam chut ju pobozkat,nezne ju objat...
mojimi slovami k slzam ju dojat...
je taka zmyselna,nechcem nech place...
radsej chcem vidiet ,ked od radosti skace....
vidim v nej niekoho ,koho mam rad,
postupne zistujem,ze ju chcem mat.....
cely den s nou byt,na skolu srat,
lenze ja nemozem skole sa vyhybat,
lebo chcem ludom rozumom pomahat...
tak uz je vecer,padam uz domov,
spoluziakom zakyvam,hovorim zbohom,
bus mi vsak nejde,este mam cas,
za mojou barmankou zabehnem zas....
otvorim dvere,v bare uz stojim,
o moju krasku trosku sa bojim....
strach je vsak zbytocny nesmiem sa bat,
ak je ta prava ,bude tam stat...
pohladom na mna po case zavadi ,
nikoho ineho v bare uz nevidi...
zamava rukou,na mna sa smeje,
pytam si nieco,co ma za hreje....
divne sa pozera,hlavou uz kruti...
nieco chce povedat srdce ju nuti....
pozrie sa na mna-co sa chces zahrievat?
to ti uz nestaci-na mna sa pozerat?
zahriat sa pohladom,da sa to snad?
tak mi to ukaz,skus mi ho dat!
sme tu uz realne fakt len my dvaja....
potichu zhasneme,vstupime do raja....
vstupme do sveta,plneho krasy,
chcem uz ten okamih,nech ma to spasi....
pytam sa na meno-ako sa volas?
preco tak divne,na mna sa pozeras?
ved ja som Ivana, stara to laska,
na mojej tvari,zraci sa vraska....
tuho len premyslam,neverim tomu....
iba sa cudujem,ze sme zas spolu....
co si ma nepamatas,ked som sa lucila?
nechcem uz lubit ta-to som ti slubila...
ale ako kazdy,casom nazor menim,
vies ako som rada,ze tu teraz stojim?...
chcem znovu objat ta,trosku sa polaskat,
este v tom zivote,nieco si preskakat...