Basnicky.sk

Umieraš...Cítiš ako tvoje
bezvládne telo opúšťaš..
Slzy stekajúce po tvojich
lícach,smäd, ktorý NIKTO neuhasí..

Len ty a tá strašná priepasť..Padol si do nej a nevieš vyjsť.
Voláš a nik ti neodpovedá.
Túžíš, ale len TY vieš, že je
ti toto všetko súdené..

Všetci ťa nenávidia, všetci ťa ignorujú.
Len ty a tvoj svet,
v ktorom si sama so svojimi
imaginárnymi postavami, hlasom,
životom..

Ty vieš, že on už zabudol na to
všetko, čo si cítila, ako si
trpela..
Vieš, že na tomto svete tu
už niet miesta pre TEBA!!
Vieš to, a predsa nemôžeš nikam.
Život ja ťa NENÁVIDÍM!
Počuješ??

Aspoň raz ma prosím vypočujte..
Budem kvapkať s kvapkami dažda, keď
mi aspoň RAZ povieš, že si dakedy
aj ty myslel na mňa..
Opúšťam TEBA, opúšťam seba, opúšťam
vás..
Som dieťa,ktoré NIKDY nedospeje,
som žena, ktorá NIKDY nedozreje,
som vietor, ktorý odveje..

Kvety zdobiace náhrobné kamene
a pod nimi NIČ..Beznádejná fyzická
schránka, ktorú každý využil.
Zmorená a ubolená ľudským
výsmechom..
Mŕtva pre ľudské hriechy.
Nad hrobom stojaca duša-utrápená,
pretože nenašla pokoj, šťastie
ani tam, kde ho hladala-tam
na onom svete..

NAVŽDY zatratená s otázkou na
perách:"Preco?"..pýta sa
a volá každou sekundou
niekoľko tisícok rokov a verí,
že snáď RAZ jej niekto odpovie,
hľadiac na hrob, v ktorom
odpočíva jej ubolené srdce..
Bože, prečo si to dopustil?

#L+#