Basnicky.sk

Počkaj nie, nie čo to robíš?,
zúfalo dievča brzdí chlapca,
hoc by to chcela to si píš,
len ľahko nemôže dať sa.

Občas sa cukne, vydá hlások slabý,
tichučko dúfa že ho nezastaví,
medzitým ešte rýchla kontrola,
svieži dych, a pekná vôňa od mora.

On už len vníma jej ladné krivky,
plný v eufoorii užasov,
horúce bozky mažú šminky,
prsty sa vmotajú do vlasov.

Najprv blúzka, potom šup dolu s riflami,
aká je užasná krása nahoty,
a keď padnú aj posledné zábrany,
telo s telom spriahnu sa dokopy.

Neisto začnú sa o seba trieť,
hebká jemnosť sa prelieva perami
v spojení duší je iný svet,
ako ten chladný nad nami.

Hranice niesu predpísané,
kvapky potu na studenej pokožke,
a keď posledný výdych vzplanie,
bolo to krásne, priam rozkošné.

Teraz má všetko význam iný,
z neho je muž a z nej žena,
bolo to z lásky, či bez príčiny?
spokojne kráčajúc vedľa seba.