Basnicky.sk

Izbu mi zoviera šepot ticha,
už je to dávno ,láska, spanilá,
keď tvojou vôňou, celý som dýchal,
až sa mi hlava z toho točila.

Plač mi však spomienky nevymaže,
na chvíle keď štastný sme boli,
myšlienka že večnosť spolu nás viaže,
teraz už iba strašne bolí.

Srdce mi krváca, rozum nechápe nič,
pomaly ma zabíja prázdnota,
týraním seba sám pletiem si bič,
stratil som lásku,zmysel života.

Nemôžem zabudnúť na to čo bolo,
dúfať že príde pekný deň,
odčiniť všetko zlé vôľou svojou,
vrátiš sa?, možno to bol len sen....