Basnicky.sk

Dnes je krásne, slnko svieti,
všade dookola sa hrajú deti.
Ja sedím doma a rozmýšľam,
prečo je človek niekedy radšej sám.
Každému to občas treba,
nemať nikoho vedľa seba.
Hlavu vyvetrať a prejsť sa,
len tak niekde do prírody, do lesa,
porozmýšľať nad tým čo sa už stalo
a že toho nebolo vôbec málo.
Boli chvíle, keď sme boli šťastní,
keď bol život strašne krásny,
keď okolo nás bolo veľa lásky
no chvíľami bol aj ťažký,
keď sa nám život dole vodou rútil
a človek každý deň pre niečo smútil.
Namýšľal si, že ho nikto nemá rád,
aj keď každý chcel byť kamarát.
No vždy je lepšie pri sebe niekoho mať,
čo bude pri tebe v dobrom aj zlo stáť.
Vyraziť si občas von,
s kamarátmi za zábavou.
(Stanulka)