Basnicky.sk

Ráno som vyšla pred dom,
dažďové kvapky mi pomaly stekali po tvári,
pripomenuli mi tvoje bozky, dotyky
ktoré sa tak rýchlo stratili.

Nechápem prečo moje srdce ešte bije,
nemá na to už žiaden dôvod,
stratila som tvoju lásku
a spolu s ňou stratilo všetko svoj pôvod.

Ja ťa však stále milujem,
dokonca viac ako predtým.
no teraz by som najradšej niekam utiekla
a schovala sa pred všetkým.

Ja sa však tomu staviam zoči voči,
aj keď ma to strašne bolí,
moja láska prehrala miesto v tvojom srdci,
aj v celom tomto boji.

Teraz už len sama spomínam,
na všetko to, čo kedysi bolo.
Už dvakrát sa to všetko skončilo,
bolo by sa to opäť stalo?

Na túto otázku odpoveď neviem,
všetko mi uniklo medzi rukami,
tá láska trvala len malú chvíľu,
videla som ako sa stráca pred mojimi očami.

Dala by som všetko na svete,
aby sa to všetko opäť vrátilo.
No neviem či by to išlo,
či by to moje srdce ešte raz skúsilo.

Na čo však nad tým všetkým rozmýšľam?
Veď ani neviem či ma vlastne miluješ.
Preto sa snažím zabudnúť, ako si to spravil aj ty,
no nieje to také ľahké a ty to vieš.

Ty si už na mňa asi zabudol,
vymazal všetko čo kedysi bolo,
prišlo jedno malé zaváhanie
a pre teba tým už všetko skončilo.

Teraz keď na to všetko spomínam,
akoby vo mne niečo ožilo.
Táto báseň je písaná pre teba,
a pre nikoho iného.