Basnicky.sk

Pamätám sa....bolo to asi pred 3 rokmi. Bolo jarné popoludnie a ako každý rok k nám prišiel jarmok!Keďže všetci šli na jarmok rovno zo školy a ja som musela ísť najskôr na obed,vybrala som sa teda sama!Ako som tak šla po ulici,zbadala som chlapca na korčuliach Bol vysoký,mal vyšportované telo a najviac čo ma na ňom zaujalo ,boli jeho brčkavé ,prenikavo ryšavé vlasy. Jeho črty tváre som si ľahko zapamätala a viem si ju dokonca predstaviť i keď zavriem oči Pamätám sa na ten pocit ,keď prešiel okolo mňa...Zakrútila sa mi hlava,zabolelo ma brucho a oči sa mi tak otvorili ako ešte nikdy predtým V ten rok,som sa chystala do tábora a veľmi som si priala aby tam bol!Bol to ale len sen na ktorý som hneď zabudla O niekoľko dní,som si ho prvý krát všimla v škole a netúžila som po ničom inom,iba ho znovu vidieť Stále sa objavoval v blízkosti našej triedy,no stále som nevedela za kým chodí Keďže som ani netušila kto to je ani ako sa volá začala som si všímať,prečo trávi väčšinu prestávok vedľa nás Neskôr som zistila,že je to najlepší kamarát môjho spolužiaka a chodia spolu na vodné pólo...aj keď stále nevedel prečo ma to všetko tak zaujíma povedal mi asi všetky veci ktoré o ňom vedel......
Keď už prišiel čas nástupu do tábora,pobalila som si veci a šla som...Tešila som sa ,aj keď bola to len radosť z toho,že konečne nebudem doma Ako som tak nastupovala do autobusu všimla som si len jedno voľné miesto,kde ma už čakala sesternica ktorá mi ho“držala“..Sadla som si na miesto,vybalila nejaké sladkosti a poobzerala sa po autobuse..A vtedy sa to stalo...môj sen sa splnil...ten vysoký,ryšavý chalan sedel rovno za mnou Oblial ma pot,začali sa mi triasť nohy a pocítila som zas tú čudnú bolesť v bruchu Zrazu som nevedela čo mám hovoriť a tak som bola celú cestu úplne ticho .Celý tábor som prežila v napätí a keď sa už blížil záver,vedúci vyhlásili táborové svadby Tie posledné dni boli boli pre mňa faqt strašné Neskôr som sa dozvedela že on tú táborobú svadbu bude mať Nevedela som síce s kým,ale to dievča som už vopred neznášala Keď som sa dozvedela,kto to je,prekvapilo ma to ešte viac Bola to moja skoro ako kamarátka(ale len taká táborová) Pamätám sa,ako sa mi podlomili kolená a sadla som si na zem Sedela som tam dosť dlho nato,aby si ma niekto všimol a spýtal sa ma čo mi je Vtedy to zo mňa všetko vyšlo Ešte nikdy vtedy som sa nikomu nepriznala s tým,že by sa mi niekto páčil.No vtedy to vyšlo zo mňa ako keby samé.Celý rok som bola do neho zaľúbená až po uši a všetky zlé veci som si premieňala na dobré. Všetko sa mi zdalo také krásne.Každý deň som sa tešila ako ho znovu uvidím a túžila som sa mu pozdraviť.Neodvážila som sa nato,lebo vtedy mi stačil aj jeho pohľad!Takto prebehol celý ďalší rok a blížilo sa leto.Znovu som ho uvidela,v tom autobuse(Ďalšia náhoha bola,že sedel zase za mnou,no vtedy som sa mu pozdravila.Zdalo sa mi to úplne normálne a vôbec sa mi netriasol hlas.(Viem, že si potom všimol svoje číslo v mojom mobile, a veľmi sa čudoval prečo ho mám.)Tento tábor bol pre mňa asi najhorším zážitkom v živote.Keď si na to spomeniem mám slzy v očiach,aj keď to neni až take smutné.No pre mňa bolo. Od začiatku sa mi to zdalo úplne super a konečne som si myslela,že si s ním možno aj pokecám. Namiesto toho,si on a jeho kamoši robili zo mňa všelijaké srandy a neviem čo všetko.Na začiatku som si myslela že to nemôže byť pravda,že on by to nikdy nespravil.Ale mýlila som sa.Všetko to,čo mi všetci ostatní hovorili, bola pravda. Tá posladná discotéka to ešte horšie zakončila.Strašne dlho som vtedy v tú poslednú noc preplakala.Keď prišlo lúčenie s táborom,konečne som si myslela že tá láska mi prejde a ja budem konečne normálna a nebudem už chodiť do školy zo snom len ho vidieť.Postupne som sa so všetkými rozlúčila a ostal už len on.Nevedela som či mám za ním ísť,ale povedala som si že to bude možno posledný krát v živote a tak som k nemu prikročila a objala ho.Bolo to to najkrajšie objatie na svete.Dokonca vtedy sme sa aj rozprávali a smiali sme sa.Cítila som sa ako v mojom nikdy nesplniteľnom sne,no bola to skutočnosť... :) bolo to takéé krááásne...Za chvíľu sme sa objali zas a šli sme všetci na izby.Vedúci nám dovolili spať poslednú noc na izbe ,kde sme chceli.Chvíľu bol na tej izbe čo ja aj onale bol to len okamih..cítila som sa aj tak šťastne.Skoro celú noc sme prekecali s chalanmi a babami a potom sme zaspali.Na 4 posteliach nás spalo strašne veľa.Na druhý deň,keď pre nás prišiel autobus sme sa znovu rozlúčili a šli sme domov.Sadli sme do autobusu a tá cesta už nebola pre mňa taká tichá,ako tá keď sme do tábora len prichádzali.Aj keď stále som myslela len na to zlé,čo o mne povedal, vždy to bolo to menej ako to objatie.To si viem predstaviť ešte aj teraz.Po prázdninách sme znovu prišli do školy a on sa mi prvý krát v škole pozdravil.Neskôr to bolo druhý,tretí,štvrtý , a teraz je to už samozrejmosť.Sú to už takmer 3 roky čo som ťa prvý krát uvidela s stále ťa ľúbim.Niekoľko krát som skúšala aj zabudnúť.Vydržalo to asi dva dni keď sme neboli v škole a keď som ťa zas uvidela,zase to začalo.Sem tam sme si aj písali(samozrejme začala som vždy ja),ale nevedela som o čom.Tak to bolo len raz za čas,ale pre mňa znamenalo strašne veľa aj to,keď si sa mi pozdravil.Neviem prečo,ale jeden pozdrav od neho ma rozveselil aj pri tej najhoršej nálade.Po tých dvoch rokoch vedela už o mojej láske celá škola a k nemu sa to dostalo zase.Neviem čím to bolo,ale moja nálada sa zmenila z tej veselej na smutnú,pomalú a všetko som videla len z tej zlej stránky.Už ani jeho pozdravy ma nevedeli rozveseliť a čoraz viac som túžila ho mať pri sebe,alebo sa ho aspoň dotknúť.Nepodarilo sa.Teraz keď ho zase vidím,ľúbim ho asi tak,ako v prvý deň nášho stretnutia a možno ešte viac.Neviem sa vzdať pohľadu na neho,neviem roztrhať jeho fotku,neviem ráno vstať bez toho aby som na neho nepomyslela,neprežijem ani minútu bez toho aby som si na neho vôbec nespomenula.Je to divné,ale je to tak.Toto sú tri roky mojej lásky k nemu a tri roky toho čo som mu to sama do očí nepovedala.Dúfam že niekedy tá chvíľa príde,ja mu to poviem do očí a a pobozkám ho.Možno sú to zas len moje sny ktoré sú asi nereálne ako ten môj prvý ,ktorý sa uskutočnil a možno to bude niekedy realita a my budeme spolu čítať tieto riadky a spomínať na časy,keď sme sa vôbec nepoznali...Veť nikdy nevieš čo sa môže stať....Ale ja sa teraz snažím zabudnúť,no to nejde... .................................................. ...................................................................................................................................................Toto som písala asi v máji tohto roku...Blýžil sa koniec školského roka a ja som nevedela čo si bez neho počnem.Teraz keď on chodí na strednú a ja ešte do deviatky,stretla som ho len raz.Na začiatku mi moooc chýýbal ale teraz sa to snažím už krotiť.Cez letné prázdniny sme boli zas spolu v tábore a bolo to celkom fajn.On sa tam zaľúbil do inej a ja som sa tvárila že to nevidím.MUSELA SOM!!!A odvtedy už moja láska k nemu skončila.Skončilo to všetko a bez šance.Niekedy nad tým rozmýšľam prečo práve ja mám takú smolu,ale asi to tak má byť.V kútiku duše ho stále ľúbim... Aj keď mám ešte len 15 rokov,bola to naozajstná láska v mojom živote.On bol to,prečo som žila...Bol to najkrajči človek,chlapec na svete...Bol to môj anjel,pre ktorého som ja nikdy nič neznamenala...Odvtedy už neverím na lásku.Neverím že niekedy príde tá ozajstná...Ale skúšam ešte tak trochu dúfať........................................... ........................................................................