Basnicky.sk

Hovorí sa, že niekedy je lepšie nepremýšľať...brať jednoducho to, čo nám život prináša.
Ale ako? Dá sa to vôbec?
Nájsť ten správny gombík, zastaviť ten neustály tok myšlienok, ktoré sa mi stále preháňajú hlavou.
Som zmätená, alebo iba nesmelá?
Sama v tom jasno niekedy nemám. Tak ako rozhodnúť sa?
V srdcových záležitostiach sa tiež veľmi nevyznám.
Po dlhej dobe začínam mať pocit, že mi na niekom naozaj záleží, chcela by som sa s ním stretávať, srdcia si navzájom otvárať.
No asi po prvýkrát netuším na čom som , ani trošičku. Asi aj preto mám malú dušičku.
Neviem či prichádzajúce signály čítam správne, či záujem nie je len v mojej hlave.
Neraz ma napadlo váhanie ukončiť, prehovoriť, všetko si vyjasniť.
Ale strach ma ruka v ruke s túžbou sprevádza, čo ak ho potom stratím........zaváham.
Chcela by som viac ako len kamarátkou byť, no bojím sa ľady prelomiť.
Niekedy sa práve riskovať má, nepremýšľať o tom toľko, vyskúšať, obavy prekonať.
Ľahko sa mi druhým radí, no čo sa mňa týka, netuším, čo urobiť mám.
Respektíve či to mám spraviť, ozvať sa, na rovinu.... vysvetlenie očakávať.
Pád na hubu, možno ma bude sprevádzať, no neistota je asi horšia ako pád.
Konečne niekto prenikol cez hradbu k môjmu srdcu a možno ani o tom netuší,
aké hradby zbúral, kým plamienok rozdúchal.
A teraz veľký strach mám, či jednou otázkou všetko nestratím,
ak cúvne, nové hradby postavím.
Je veľmi nesmelý, hanblivý, možno je to tým, že prvý krok ešte nespravil.
No čo ak nie?
Drží si ma od tela, podarí sa mi jeho hradby rozbúrať?
Na chvíľku jasnovidcom chcela by som byť a moje úvahy si overiť.
Čo všetko mu lieta v hlave, nájsť signál, ktorý rozšifrovať viem.
Ktorý postrčí ma vpred, že moja snaha zmysel má, nevzdávať sa a bojovať.
Nechcem ho stratiť, vyľakať, no ani sa trápiť vetami čo by bolo keby...
Keby si ma všimol, prejavil záujem, hoc i nezáujem, nech viem ako to medzi nami je.
Či ďalej dúfať smiem a snívať si svoj sen.
Snívanie v skutočnosť rada by som zmenila, no i na to musia byť dvaja.
A tak sa zatiaľ v týchto myšlienkach utápam a ten správny signál očakávam.
Možno je na tom rovnako ako ja, no už neviem ako viac záujem najavo mám dať.
Veľmi mi na ňom záleží, no s odrobinkami uspokojiť sa nemienim.
Chcem ho mať celého, jeho srdce, náruč, pohľad........nie iba nakrátko, porozprávať sa a na neurčito si na rozlúčku zamávať.
Trápi ma to neustále , či povedať mu to mám,
obavy zo straty za hlavu hodiť mám?
Musím niečo podniknúť inak zbláznim sa snáď.
Hlboký nádych, vykročiť vpred, za svoje šťastie bojovať,
kým ma odvaha neopustí a nenastúpi strach.