Basnicky.sk

Malý mráčik na nebi,
už mi v ničom nebráni.
Slniečko viac priestoru má,
len tak sa zatieniť nenechá.
Pocit, že voľne nadýchnuť sa smiem,
obrovský kameň zo srdca odhadzujem.
Už oblohu netieni veľký mrak,
konečne mám silu ho odohnať.
Že trvalo to pridlho viem,
zatmenie v hlave ospravedlniť neviem.
Pochmúrne obdobie, neistota, strach...
mali miesto v mojich útrobách.
No slnečné lúče svoju cestu našli si,
pomedzi mračná zasvietili.
Láska k najbližším silu mi začína dodávať,
no doteraz som nedokázala o pomoc požiadať.
Prečo? Sama netuším,
ale viem, že nabudúce to v sebe dusiť nebudem.
Poučila som sa, že veľké mračná je ťažké rozohnať,
tak ako pevný múr rozbúrať.
Kým sa otrasiem a aj malý mrak zaženiem,
chvíľu to potrvá, no vzdávať sa nebudem.
Svoje miesto v živote vydobyť si chcem,
ako? ešte porozmýšľam, kým odpoviem.
Prehodiť svoju životnú púť výhybkou na inú trať,
ktorá mi dodá istotu a chuť sa radovať.
Neutápať sa vo svojom vnútri,
pretože ma to len smútiť núti.
Potrebujem čas opäť sa otvoriť,
dôveru v seba obnoviť.
Zistiť kam vlastne smerujem,
čo od života vyžadujem.
Veľa vecí behá mi hlavou i v tejto chvíli,
jemný vánok čerstvého vzduchu ich rozptýli.
Neviem sa dočkať dňa,
kedy budem opäť na nohách pevne stáť.
Konečne si poriadne vydýchnem,
smutnú životnú kapitolu uzamknem.
Teším sa na to , ako malé dieťa na hračku,
ako budem mať znova pokojnú dušičku.