Basnicky.sk

Písali si, stretli sa...
rozumeli si, začali sa spoznávať.
Dobrým priateľom jej bol, kým...otázku nevyslovil,
či by s ním viac času tráviť nechcela, či by sa jeho priateľkou nestala.
Prekvapil ju, zaskočil...
celý kolotoč, tým roztočil.
Dopadlo to inak ako plánoval,
iné predstavy v hlave mal.
Plané nádeje dávať mu nechcela
a tak jasné NIE vyslovila.
Nerozumel tomu, nerozumel jej,
sníval o tom, potom onemel.
Láske poručiť sa nedá,
snažila sa vysvetliť...
nepočúval, bolo ťažké tomu uveriť.
V ňom sa vraj láska zrodila a
odmietnutím ho zranila.
Na kolená padá sám,
stále čaká, verí, že ho postaví na nohy.
Ona, jeho jediná...
No nestane sa, i keď nehovorí nikdy,
vie však, čo cíti, či necíti, kedy to už pochopí?
Myslela, že po roku samé sa to vyrieši,
otázniky vyplavia sa im z duší.
Nestalo sa tak, opäť verí, dúfa,
pohľadom by ju rád hltal.
Nevie ako už vysvetliť mu to má,
je úplne bezradná...
Tváriť sa, že nič nevidí?
Že len jej dobrým priateľom chce byť?
Premýšľa, čím ho nezraniť, no dosť tým prezradiť,
svoj postoj najavo mu dať a iskierku nádeje podupať.
Trápi ju to pretože ozaj rada ho má,
no láska inak vyzerá.
Dobrý priateľ, ktorého si váži,
o to viac ju to ťaží.
A tak asi zbohom mu dá a
na cestu sa vydá.
Nechá ho voľne dýchať a žiť,
zabudnúť čo bolo, opäť šťastím zažiariť.
To je jediné, čo preňho teraz urobiť vie,
i keď nepochopí, stále nerozumie...
Zakýva mu a kráča do diali...
pozerá za ňou, no už nežiali.
Konečne pochopil.