Basnicky.sk

Sedíme spolu na lavičke pri fontáne,dve osamelé duše také spontánne.Držíme sa ruka v ruke ty a ja,a na tejto lavičke smútime obaja.Lavička je naša spása,vôkol nás je neobyčajná krása.Nik z nás tu krásu nevníma.a náš smútok nás zas obíma.Som smutná zo sklamania a ty tieš.a vravíš,že už nikomu nedôveruješ.Zo žialom v očiach sa na teba pozerám,a som šťastná,že ťa mám.myslím si v hlave,že toto je pre mňa to pravé.Sedieť na našej lavičke a oddávať sa nášmu žialu,aj keď viem,že dobrý ludia ako my budeme mať v láske vždy smolu.Vieš možno je to náš osud zostať sám,aby nebol nikdy už v našom srdci žial.Je to pre nás bôl,keď naše citi niekdo na zem surovo skopol.Mysliš si,že už nikoho nebudeš lúbiť,ale ja musím len hlavou krútiť.Chcem ťa naučiť milovať,musel by si mi to ale dovoliť,a mal by si už svojmu žialu odolať.Dovoľ mi naučiť ťa milovať,aby si sa nemusel už ubíjať.Viem,že to nezaženie tvoj žial,ale prosím ťa len o jedno aspoň to vyskúšaj!!!Keď si sa ma pýtal,že či si potrpím na aj kráse počula som smútok v tvojom hlase.Nehorázne mi zovrelo srdce,kvôli tomu čo sa ti stratilo.Stratil si chuť milovať,a myslíš si,že naj pre teba,že sa budeš ubíjať.Prosím ťa neubíjaj sa stým trápením,a nebuď už prosím ťa tým chlapom strateným.Prosím ťa už sa usmej a sprostým rečiam never!!!Viem je to tažké nesmútiť,ale mohol by si to kvôli mne skúsiť.Ak žiadam od teba príliš veľa tak mi to prepáč,ale ako myšlienka to bola skvelá.Pozri v živote som takto pre nikoho nič nenapísala,ale ako vidím tak som sa v sebe zmýlila.

P.S.:ak som ťa niečim ranila v tejto pošte tak mi to prosím ťa prepáč nechcem ťa raniť,pretože ťa na to mám až moc rada.

Tvoje"svetielko nádeje
Len škoda že už to je pre man len ubohy sen