Basnicky.sk

Zabudnuté

ZABUDNUTÉ



Samota je biely klavír

padajúci zo skaly do mora

cigareta horiaca

z oboch koncov

červené víno

plaziace sa

po snehovom chrbátiku

tej

ktorá ťa pred chvíľou

zabila



Samota je sivý dážď

v nedeľu popoludní

obesenec v kostole

sekunda ticha

po výstrele zlatej guľky

ktorá vždy zasiahne

svoj cieľ



Samota je expresný vlak

uháňajúci pospiatky

jahody rozpučené

na prsiach mŕtvej stareny

slovo

uviaznuté v hrdle

ktoré ti vypľuje do očí



ktorá ťa pred chvíľou

zabila

v sebe

dátum vloženia
24. 9. 2007 20:38
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
Neboli pridané, žiadne komenátre