ZABUDNUTÉ
Samota je biely klavír
padajúci zo skaly do mora
cigareta horiaca
z oboch koncov
červené víno
plaziace sa
po snehovom chrbátiku
tej
ktorá ťa pred chvíľou
zabila
Samota je sivý dážď
v nedeľu popoludní
obesenec v kostole
sekunda ticha
po výstrele zlatej guľky
ktorá vždy zasiahne
svoj cieľ
Samota je expresný vlak
uháňajúci pospiatky
jahody rozpučené
na prsiach mŕtvej stareny
slovo
uviaznuté v hrdle
ktoré ti vypľuje do očí
tá
ktorá ťa pred chvíľou
zabila
v sebe
Zabudnuté
dátum vloženia
24. 9. 2007 20:38
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah24. 9. 2007 20:38
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti