Basnicky.sk

Anjel bez krídel

Z jedného večera, v zrúcanine kostola,
Objavila som malého anjela.

Krídla však nemal,
Tie mu vzal vrah jeho starých mám.

Tak podal mi rúčku a šli sme spolu,
Prihovárajúc sa ticho Bohu.

Chcel vyrobiť krídla z peria labutí,
A odletieť niekam, kde nenájde ho nik.

Polemizujúc o Bohu kráčali sme okolo jazera,
Keď zrazu zastal a povedal: „ Anjel nemôže zabiť anjela!

Môže ...iba milovať.“

Potom, neviem ako sa to stalo,
Aj on sa rozbehol preč od veľkého bôľu.

Tak tam stál pri kope farebného lístia,
A na každý z nich vtisol pozdrav, že na nás myslia.

A tak tam stál
A pozeral do polí.
Bol tak sám,
Sám v celkom okolí.

A potom svetlo,
Pozrime, z neba padá sneh.

Veď to sám vznešený archanjel
Vedie späť malého anjela bez krídel.