Basnicky.sk

Dneska som zas vstal ako každe ráno,
vtedy však ešte nevedel som čo sa diať malo.
Opäť kráčal som si do školy ako ostatne dni,
nevedel som však jak sa mi život zmení.
Nejak už ten čas som v škole prežil,
a už len čakal na ten čas,aby som sa od nej vzdialil.
No cestou späť som zacítil velmi zlý pocit,
pocit,ktorí akokeby sa ma chcel zmocniť.
Bolo to jak čistá prázdnota,
dalej bolesť a niečo ako nekonečna samota.
Nevdel som však čo to znamenalo,
kráčal som dalej,hned ako sa mi telo spametalo.
No a všetko sa zdalo normálne,
až kým sa nestalo niečo podstatné.
Zazvonil mi kamoš,že ideme von,
tak ako už obvikle den za dnom.
No zase teda som videl známe tváre,
no,ale stále nevedel som čo sa stane.
Pre menšiu zábavu sme sa všetci zložili,
aby sme si nejaký ten chlast kúpili.
A tak kamoš išiel k baru cez cestu,
no a zase ten zlý pocit akoby sa mi blížil ku srdcu.
Už cestou späť som mu ešte zamaval,
no bol by som radšej keby som to čo som videl nezbadal.
Dosť silný náraz a všetci sme zmrzli,
otázska len jedna,je vôbec ešte živý?
Nečakna vec,že kamoš pred očami mi zomrel,
a ešte horšie,že jeho vrah si drzo ušiel.
Bezvládne sme sa pozerali na jeho telo,
ktoré sa však vôbec nehýbalo.
Kolena sa mi triasli nevedel som čo mám robiť,
impulzne som k nemu pribehol či ešte žije zistiť.
Ostatný iba stáli a do očí tlačili sa im slzy,
jedna kamaratka skoro dostala infarkt na srdci.
Pozrel som sa nanho no nevidel som ho dýchať,
vedel som však,že k životu ho musím späť dostať.
Zdvihol som mu hlavu,aby mu krv do plúc netiekla,
zahajil som masaž srdca kým dojde sanitka.
Dodnes neviem ako no zrazu vyslovil moje meno,
či moje konanie či niečo ine neviem čo ho zachránilo.
Hoci nevyzeral dobre no z nemocnice sa zakrátko dostal,
a že sa ho tak skoro nezbavím ako prvé mi povedal.
Ťažka ironia,ale on už je taký,
to ma teraz netrápy hlavne že je živý.
Človek by neveril čo všetko Ti prejde hlavou,
ked sa stretneš v priamom kontakte so smrtou.
Celý tento den bol divný,no proste zvláštna nedela,
človek si ani neuvedomí ako rýchlo príde o najlepšieho priatela.
Všetkých v ten den ovládol velký smutok,
no ja ani neviem ako s toho smutku som spravil útok.
Spravil som čo som spravil,
konal som rýchlo hlavne že som ho zachránil.
Prežil no a nás zachvátilo šťastie,
neopustil nás je živý už je to jasné.
Teraz však nenávisť k neznámemu človeku,
ktorí sa však určite nevihne konečnému rozsudku.
Velké pátranie no žiadny výsledok,
teda vzal moc do vlastných ruk a sám hladal poriadok.
Pomoci mojej sa však nevihol,
aké by to bolo keby som priatelovi nepomohol.
Poznali sme však iba auto a nie poznávaciu značku,
no bolo isté,že keby sme ho našli nedostal by iba facku.
Aut však takých ako naschvál bolo dosť,
a tak nám utekala z našich ruk spravodlivosť.
Nikdy nezistíme,ktorí blby ho zranil,
nech každý sen mu to pripomenie,aby sa s toho zbláznil.
Nechýbalo vela a skoro by jeden život zahasil,
najradšej by som ho donutil,aby o svôj vlastný pekne poprosil.
Teraz však mi už nato kamoš vraví:,,Radšej si nalej,
a potom iba HHH a idem dalej."