Basnicky.sk

Nema nazov...

Neviem ani ako zacat, a ani neviem ci to dokazem napisat no pokusim sa napisat uplne vsetko.


Bolo to v jedneho pekneho dna ked som sa pobrala s kamaratmi von, zrazu prisla kamaratka s bratrancom, ked som ho zbadala srdce sa mi rozbusilo ako zvon a nemohla som sa na neho prestat pozerat. Po chvili sme sa zoznamili,kamoska vedela,ze sa mi paci a tak chodieval snami kazdy den von.po niakom case sme sa stali dobrimi kamaratmi a asi po troch mesiacoch nasho priatelstva sme boli viac ako priatelia. Dni ubiehali ani sme nevedeli ako,a zrazu tomu bol rok co sme sa spoznali,presne ked bol rok tomu ako sme boli spolu sme sa rozhodli,ze sa pojdeme niekam zabavit.Vsetci sme sa stretli v parku kde sme sa dohodli,ze sa tam stretneme presne o hodinu a spolocne niekam pojdeme.Vsetci sme sa rozisli,po niakom case ked som uz vedela, ze mam ist do parku sa to stalo...
Vychazdala som z domu ked som pocula vykrik mojej kamaratky,rychlo som bezala za nou,ked som pribehla nevidela som ju pretoze okolo nej stalo vela ludi,kazdeho som sa pytala co sa stalo no nikto mi nevedel odpovedat na moju otazku.Kricala som na nu ale on mi neodpovedala len som pocula ako zalostne place...Pomali som sa dostavala k nej pomezdi ludi,podisla som k nej a na nej lezal moj chlapec v bezvedomi, rozplakala som sa a velmi som sa bala.Snazila som sa utisit kamaratku ale ona len plakala,potom sme sa snazili prebrat ???,dokym pride sanitka.Po chvili otvoril oci pozrel sa na mnaa povedal aby som neplakala a aby som sa nebala,to ma trochu ukludnilo ked som vedela,ze je pri vedomi.Chytil ma za ruku a povedal aby som sla k nemu blizsie,tak som sla chytila som ho za ruku a v kuse som plakala..Stale opakoval neplac vsetko bude dobre, ja som stale neprestajne plakala...Ked prisla zachranka a chceli ho vziat do nemocnice zrazu povedal:Nie ja nikam nejdem ja chcem zomriet v naruci svojho dievcata..Vsetci sa rozplakali este viac.Drzala som mu ruku,on mi po chvilke zo slzami v ociach povedal-viem ,ze sme mali ist oslavovat a velmi ma to mrzi nezabudni,ze ta budem milovat navzdy aj ked budem tam hore...vzdy budes dievca mojho zivota...Potom som ho pobozkala a povedala som mu ,ze ho milujem,stacil mi odpovedat Aj ja teba,zavrel oci a prestal dychat...Doktori hi ho vzali do sanitky,rychlo sme volali jeho rodicom ,ze ich syn je v nemocnici...Pobrali sme sa za nim,ale v nemocnici sme ho nenasli..O par minut prisiel doktor,ktory bol pri nom ked sa mu to stalo,pozrel sa na nas a chcel sa rozpravat len s matkou alebo s otcom dietata.Podisli na bok a ochvilku sme poculi strasny plac,vedela som ,ze sa muselo nieco strasne stat ked tak jeho mama narieka.Sla som k nej a opytala som sa co sa stalo??Ona tak plakala ze nemohla ani rozpravat a tak doktor mi povedal,ze a pri prevoze do nemocnice mu zlihalo srdce....Pretoze bol velmi chory..Nikto sme o tom nevedel pretoze nikdy nam to nepovedal...Ja som zacala plakat a splneho hrdla som zacala kricat nieeeeeeee,chytila som jeho mamu pritisla som ju k sebe a plakali sme spolu...Vratili sme sa domov,v druhy den sme vybavovali veci ohlasom pohrebu vsade som bola s jeho mamou pretoze ona bola uplne nadne,a nemohla sa vyrovnat zo stratou svojho syna.O dva dni bol pohreb vsetci jeho pribuzny a priatelia sa snim prisli rozlucit.Ja som sedela v prvej rade s jeho rodinou,potom som sa postavila a podisla som k truhle zatvorila som oci a ked som ich otvorila videla som ho ako kludne spi,pohlad na neho bol desivy,pohladila som mu ruku slzy mi padali priamo na jeho tvar...Potom sme si vsetci posadali pomodlili sme sa a odisli sme na cintorin...Vsetci plakali lucili sa s nim,Ked uz bolo skoro po vsetkom podisla som blizsie a hodila som mu do jami kvietok,zo slzami a velkym smutkom v srdci som odchadzala.S cintorinu sme odisli na kar,spomynali sme co sme spolu prezili atd... V druhy den rano som sla s kamoskou k jeho hrobu ,klakla som si plakala som a prosila boha aby mi ho vratil.A tak sa to opakovalo kazdy den az je tomu rok...Kazdy den az do dnes chodievam k jeho hrobu stale ho tajne nosim v srdci spomynam na neho... Zelam si len jedno ak sa na mna z vysky pozeras tak chcem aby si vedel,ze ta stale nosim v srdci myslim na teba a stale mi chybas...Ak sa este niekedy v zivote stretneme tam hore,dufam ,ze prezijeme to co sme teraz nestihli....
dátum vloženia
17. 9. 2007 21:55
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Básnička je vložená v kategórii Próza
linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. nereg. skolacka13

    Fuuuuuuuuuuuuuha pekne a zaroven smutne,keby to bolo vymyslene tak by to bola ta naj. proza aku som kedi citala...fakt super a mam otazku ako si to vsetko zvladla??

    17. 9. 2007 22:48
  2. nereg. petka

    ahoj..mozno mi neuveris ale tvoj pribeh ma dost rozplakal..je mi moc luto co sa stalo tvojeje laske pretoze viem co je to lasku stratit na par mesiacov nie to este na cely zivot..vela stastia a sily..

    18. 9. 2007 13:57
  3. xylonka

    Boshe je to nadherne a je to strasne smutne.Nevem sama čo by som robila keby sa mi to stalo

    18. 9. 2007 21:20
  4. nereg. maya

    Ahojte dakujem vsetkim, ktori si moju prozu precitali,,,,

    30. 9. 2007 20:48
  5. nereg. maya

    xylonka ahoj ano je to krasne a zaroven aj smutne,nezelam ani len svojmu nepriatelovi aby sa mu nieco taketo stalo,je to priserne bolestive a smutne....ja som to zvladla celkom fajn,je uz tomu skoro dva roky,mam uz aj priatela,ktoreho mam rada....ale nikdy uz nebudem milovat tak ako som milovala jeho...pretoze najkrajsia laska je ta prvaaaaaa.....

    30. 9. 2007 20:51
  6. nereg. amy

    ja som sa tez rozolakala

    12. 10. 2007 19:16