Basnicky.sk

Stojím vonku pod mesačnou oblohou,
Spomínam aké bolo nebo pred časom,
Pamätám si keď ma kamaráti strašili veľkou obludou,
Ale niekto ma ukľudnil svojím príjemným hlasom.

Spomienky sa po rokoch zamlžujú,
Snažím sa všetky si ich zapamätať,
Ale aj tak postupne odchádzajú,
Ak o nich však napíšem, budem sa môcť rozpamätať.

Hviezdy na oblohe sa zdajú byť stále rovnaké,
Viem, že som ich pozorovala aj ako malá,
Stále sú hviezdy jasné a všelijaké,
Vždy to budú tie hviezdy, na ktoré som sa usmievala.