Basnicky.sk

Ľudia sú hyeny.
Len prach vznáša sa nad mestom,
keď z cudzieho nešťastia
tešia sa iní.

Je chybou byť dobrý?
Je chybou byť iný?
Nedokážem povedať.

Už nerozoznám dobro od zla.
Všetko sa mieša v chaos,
vo veľkú spleť myšlienok.
Nedá sa porozumieť ľudom.

Som zlý?
Pokiaľ vyberiem zo života len všetko nesprávne,
cítim sa mizerne.
Potom vyberiem len všetko, čím som pomáhal a cítim sa mizerne.
Viem predsa, že pokiaľ potrebujem vyberať medzi skutkami, nie som dosť dobrý...
Nie ako by som mohol byť.

Ale uvažoval by takto človek,
ktorého netrápi svedomie?
Ktorý je zlý už vo svojej podstate?

KTO SOM?! ČÍM SOM?!
Niet sa čoho chytiť,
blúdny kruh zožiera ma zaživa.

Snažím sa stať lepším a beriem na seba bremená iných.
Snažím sa odľahčiť iným, no hlavne svojmu svedomiu,
no ono ma nepustí, prenasleduje ma každou myšlienkou.
Už nedokážem myslieť na nič iné, len na seba a ako si ulaviť...

Skúšam zabúdať na problémy a bremená, ktoryé nesiem,
no i keď zabudnem na príčinu, smútok zostáva.
Smútok bez pôvodu mení sa v strach, v úzoksť, obavy...
Každý deň zaspávam s pocitom, že nerobím dosť.

Nedokážem si už viac užívať život.
Tešiť sa z drobných radostí mi nestačí.
Nedokážem sa zvládať.
Náladovosť napĺňa mi život. K priateľom sa otáčam chrbtom.

Nosím masku.
Neustále si ju nasádzam, opakovane stále rovnaký úsmev.
Byť milý a správať sa pekne!
...len aby som neublížil.
No pod tým celým je prázdno.

Všetko je umelé. Som smutný klaun.
Hnusím sa sám sebe.
Klamem všetkým, no najmä sám sebe.
Koho sa snažím presvedčiť?
Pravým priateľom by bolo jedno, keby som ukzál svoju pravú tvár.

Skúšam to hrať len na seba sám?
Opakovať si dookola tú istú lož až kým sa nezmení konečne na pravdu?
Kam toto celé povedie?
Strácam sám seba. Vidím sa odchádzať. Stojím k sebe chrbtom a miznem kdesi v diaľke.
Všetko je iné.

Deti majú šťastie. Ich svet je malý a šťastný.
Netrápia sa vzťahmi, ani samé sebou... Žijú pre dnešok.
Majú v žvote istotu, oporu...
Pevné zábradlie, ktorého sa držia.

No keď vyrastú, zrazu opora končí.
Stoja nad priepasťou života bez akýchkoľvek záruk.

Jediná správna cesta je skočiť do života bez premýšľania a nechať sa unášať vetrom.
Brať všetko ako príde.
Možno to mi chýba, kontorla... Nie som už pánom svojho osudu.
Len uhýbam prekážkam po ceste nadol, kde všetci končia keď zostarnú.

Kiež by sa dal ten pád o niečo urýchliť.
No tí čo to skúsili dopadli tvrdo. Nedokázali sa uhnúť prekážkam...

Treba život brať tak, ako prichádza.
Každá prekážka sa dá prekonať, no šťastiu niekedy treba pomôcť.
Nie vždy príde samo...

Stojí to za to.
...žiť.

Udivuje ma, koľko málo stačí k úľave.

Teda aspoň dočasnej...
Pár riadkov textu.
Len niekoľko zdanlivo nesúvislých myšlienok
a na chvíľu je všetko iné.
Človek zabúda na problémy, ako sa prelamuje riadkami vpred.

Prichádzam na iné, nové myšlienky.
Aj keď viem, že bude horšie,
no zase mám pokoj.
Aspoň na teraz...