Stále tá rovnaká myšlienka,
stále to bolestné pichnutie.
Len jediná spomienka na teba,
a moje srdce hneď láskou naplnie.
Ach, sladká nevedomosť,
príjdi za mnou, aspoň jedinký raz.
Veď láska je len úbohá hlúposť,
prúdiaca peklom, pripomínajúca mráz.
Díva sa na nás z výšky,
jej smiech počuť v každom z nás.
Ona si však túžobne myslí,
že len drobný hlupáci driemu v nás.
Och, nič len zabudnúť,
vpred už nikdy nehľadiac.
V, šťastím plnej, duše zaniknúť,
a povedať jediné, nikdy viac.
Dátum vloženia 15. 9. 2007 22:43Ennis
Nikdy viac,...
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1471
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti