Basnicky.sk

Strnulým krokom blúdim týmto svetom,
no ten správny smer nikde nie je.
Už toľkokrát som volala navôkol hlasom,
ktorý znie ako vánok keď dažďom veje.


A ten dážď? Len ďalší môj plač,
ktorý akoby zázrakom nikdy neskončí.
Veď akoby aj mohol,
keď môj život čoraz hlbšie k zemi zoskočí.


Už ma nedrží ten pevným ružový obláčik,
ktorý vial spolu so mnou k šťastiu.
Už nevidím ten krásny priezračný potôčik,
v ktorom obrázky môjho úsmevu rastú.


Ale teraz? Všetko to krásne sa stratilo,
víchor slov a skutkov odvial to kdesi v diaľ.
I moje srdce nad tým dlho po nociach smútilo,
no nikdy sa zas nenaplnilo, aby utlmilo veľký žiaľ.