Basnicky.sk

Kým nespoznáš super človeka,
tak život nemá zmysel
a potom zistíš, že zmenou
prešla aj tvoja myseľ.

Potom myšlienky pochmúrne
chvíľami opustia Ťa,
kým vieš, že to nie je márne
a že nemusíš ísť ta.

Tam ísť musí raz každý,
tak určené to bolo,
no nebudeš tam navždy,
kôl zasadený medzi sto kolov.

Späť vrátiš sa raz,
no nevieš ešte kedy,
možnože Ťa schladí mráz,
ale všetko raz prísť musí niekedy.

Čas prísť musí na lásku,
tiež na rozlúčku detským hrám,
od života musíš dostať facku,
ale vaic už nezostaneš sám.

Ja svetom doteraz
túlal som sa sám,
no viem, že Boh dá raz,
že stretnúť Ťa mám.

V tú chvíľu bude všetko krásne,
odpadom bude pre mňa mnoho iných vecí,
ten pocit nezhrnú ani všetky básne
a od Teba ma neodlúčia ani svätí všetci.

Kým nepríde človek tretí
a nezničí všetko nám,
potom rozídu sa nám svety
a opäť zostanem sám.

To dúfam nestane sa nikdy
a ak tak len na čas krátky,
budeme ako deti z lona matky
a novým krokom budeme sa učiť spoločne.

My pre seba stvorení
dúfam boli sme
a ja len o tom sním,
žiť pred Bohom spoločne.