Basnicky.sk

Priatel moj mily,
neraz si nado mnou vyplakal
horky prud svojej duse,
nikdy si ma nesklamal.

V to najlepsie dufas,
ze zachranit ma dokazes,
slzy z oci vypustas,
zbytocne sa len sklames.

Horuce slzy.
Zrovna slza pada
z tvojich oci do mojich,
niekde bude vada.

V mojom srdci cierny krdel
len hustne sa vzrasta,
zvnutra na okraje tlaci,
moje srdce praska.

Uz velmi nedufas,
slzis a nariekas,
vies ze coskoro
nadide smutku cas.

Chces chapat vec,
tak otvor srdce svoje,
chcem zastavit
tie drahe slzy tvoje.

Uz viac nechcem
tej drahej rosy pad,
na pokyn diabla
zastavi sa snad.

No v jednej chvili
vychrli sa pod zrak
uplne vsetko zle,
nad nami smutku oblak.

K miest kde kriz a smrt
stratila sa laska,
kde su duse biedne,
na nou ma to laka.

Preto places...
je to vsak pravda stiesnena,
navzdy ta tu necham plakat,
a to peklo znamena.