Basnicky.sk

Mam srdce-kvietok,
ktory rychlo vädne,
dostal malo vody,
posledna nadej bledne.

Nelubil si ma,
ako si hovoril,
iba si ma klamal,
kvietok moj si zamoril.

Znicenie kvietku-poslednej nadeje,
viedlo iba s padu,
tak sedim na lavicke,
pozeram do sadu.

Polia mojej duse su mokre,
ziadny iny kvietok nie je,
z oci mi vytryskol pruh slz,
uz vedel si,ze zle je.

Zahodil si kvietok,
ktory som ti dala,
tak anjelske kridla
som si ihned vzala.

Uz netrpnem strachom,
uz nie som plna zmrzlej rosy,
tulam sa pestrou duhou,
a nebo moj kvietok nosi.