Basnicky.sk

Neviem ešte koľko slov,
ti povedať chcem.
Neviem ako dlho,
na teba zabúdať budem!

Som tu ja,
vidíš moju tvár.
Si tu ty,
a ten veľký mrak.

Zakrytý výhľad preto mám,
preto ti už pusu viac nedám!

Každý deň som ťa videla
a teraz ledva piatok na to mám.

Ružové nebo som ti v snoch sľúbila,
a to som ti aj priniesla,
no ty si nevedel, že som to bola ja.
Slnečné rána si stretával,
pri tých si sa usmieval.

Stále sa však usmievaš,
no tie slnečné rána
ti už iná prináša.

Vždy, keď si prešiel vedľa mňa
tvojej vône som sa nadýchla.
Zavrela som oči
a tak som si ťa uchovávala
...aj na doma.:)

Keď kráčam vedľa tvojho domu,
cítim zvláštnu nehu.
Cítim tam tvoj smiech,
ktorý som vždy tak rada počúvala.

Už neviem asi o čom písať mám,
preto ti píšem básne tam kde ma nikto nepozná.

Túto báseň neprečítaš
a na mňa za chvíľu zabudneš!:(