Bojím sa, že spadneme.
Išli sme po hrane a príliš rýchlo.
Na polovicu tieň, len kúsok vidno slnka.
Taký jasný svet a bez lúčov temnota.
Presvietilo ma...
...a znova tenká hrana...
...oťažievam strachom.
Nerozumiem reči tejto krásy, čo celú ma chápe a cez okno hladí ľavé krídlo duše.
Kamene chladnochránivé aj keby čo bolo nepustia mi dlane.
A opäť sme na hrane.
Nechce sa mi báť.
Rieka...s lietajúcim závojom.
Kto by ma chcel hodiť do chladivej žblnkozimy?
Neublíži mi, lebo kvôli mne je vodnou posteľou.
Ochránená na hrane
dátum vloženia
12. 9. 2007 11:37
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah12. 9. 2007 11:37
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti