Basnicky.sk

Bol chladny jesenny podvecer.Ludia s kyticami kvetov sa predchadzaju pomedzi horby.Pri jednom z tychto hrobov som stala ja.Z pomnika sa na mna usmievala tvar dievcata.Na jej usmiatej tvari bolo vidno, ze zila stastne.Pri jej hrobe, s ocami plnych slz stal chlapec, najkrajsi akeho som videla.Ked ma zbadal,smutne prehovoril:"Ahoj, co tu robis?"Pochopila som..."Prepac, ja som nechcela..."Vtedy zacal svoje rozpravanie."Volala sa Niky.Spoznali sme sa na diske.Raz sme sli s priatelmi na chatu.Bolo tam nadherne.Po rozlucke kazdy nasadol do ineho auta a rozisli sme sa.Po prichode domov som bol stastny...Ale nie na dlho...zazvonil telefon a zo sluchadla sa ozvalo:"Ste priatel Niky...?...mala nehodu..."Tresol som sluchadlo a bezal do nemocnice.Pri Nikinej posteli sedeli jej rodicia.Slabym hlasom prehovorila a to bolo posledne, co povedala-"Lubim ta!Nesmut vsak!Prezila som toho dost a umieram stastna.""niky zomrela na nasledky autonehody.Teraz tu lezi a usmieva sa.Jej usmev mi dodava silu, ked neviem ako dalej."Plakal, slezy sa mu nezadrzatelne rynuli dolu tvarou, ale rozpraval dalej:"Chodim tu kazdy den.Nosir kyticku kopretin.Niky ich mala velmi rada."Stretavali sme sa s Romenaom este dost dlho,ale nic viac.Teraz tustojim s kytickou kopretin sama.Roman zomrel pri autonehode ako NIky.Chapem.Chcel ist za nou,chcel ist za laskou, ktora mu po cely zivot i po smrti dodavala silu.Je pri nej a je stastny.