Basnicky.sk

Vír nedokončených myšlienok, nedopovedaných viet ,
premárnených sekund zrýchľuje tep, nedá spať mojej duši.
Schyľujem sa k bláznovstvám ,neunesiem skutočnosť ,
hlavu mám plnu myšlienok -minulosť mi hlodá srdce...
Ako dlho je do neba? Neverím už ani sebe.

Myslíš si ,že som anjel...necítim to ,ale niečo na tom bude.
Netužim vidieť veci v diaľke- iba krok mi stačí.
Tvoja neha mi kradne sekundy života –poľahučky , potichučky,
vnímam silu myšlienok.

Na oblohe mesiac svieti ,moje svetlo stále letí v ustrety hviezd
Mliečnou dráhou ,láskou márnou.
Noc ma hýčka v náručí spomienok.


Znova prišli ,opať ma navštívili -slzy- dážd mojej duše.
Tak čisté a svieže ,zaplavili nežné oči ženy ,ktorá kuskom nehy,
chcela dokázať nemožné -zmeniť človeka na anjela.

Odpusť ,že nedokážem nemyslieť ,že nedokážem zabudnuť.
Nenechávaj ma samu ,potrebujem tvoju snahu.
Nechcem byť anjel ,nechcem byť bezchybná!


Dokáž mi ,že všetko bola chyba ,pretvárka...
Pravda bolí ,ale ja už bolesť nevnímam..
Znova sa strácam sama v sebe- trpím....ZACHRáNTE MA!