Basnicky.sk

(alebo JEDINÉ SLOVO)

Keď jedno slovo stopne reč,
keď jedna veta zmení svet,
keď zhasne slnko, zhnije kvet,
všetok zmysel zmizne preč.

Keď začne pršať, padne dážď
a v tichu, v prítmí, je ten náš
malý život, čo nestačí
ani dýchať, keď sa mračí.

Tak zažnem sviečku, aspoň malú,
nech hrej oči, srdce, skalu.
Slza viečku vraví: „Zbohom...“
keď si jazyk šepká s Bohom,

aby poslal svojho Ducha
do slepého oka, ucha,
nech sa vráti samo k sebe,
nech sa vráti, Bože, k Tebe.

Nech Tvoje slovo stopne reč,
nech Tvoja veta zmení svet,
nech opäť kvitne hnilý kvet,
nech už nie je viacej preč.

Nech začne pršať jarný dážď,
nech s Tvojou silou je ten náš
malý život, ktorý stačí
dýchať vždy, aj keď sa mračí.

Tak zažni sviečku vo mne malú
Nech hreje dušu, srdce, skalu...
Slza viečku vraví: „Zbohom...“
Keď jazyk v tichu šepká s Bohom:

„Bože, zošli svojho Ducha
do slepého oka, ucha,
aby vrátilo sa k sebe,
nech sa dieťa vráti k Tebe.

Nech mu Slovo stopne reč,
nech mu Veta zmení svet,
nech vďaka Tebe skvitne kvet,
jehož krása dávno preč.

Nech aj ono cíti dážď
nech jeho život, ako náš,
hoc je malý, s Tebou stačí
dýchať vždy, aj keď sa mračí.

V ňom zažni sviečku, hoc aj malú,
aby hriala srdce, skalu...“
A slza viečku povie: „Zbohom...“
To, keď dieťa bude s Bohom,

Ktorý zošle svojho Ducha
do slepého oka, ucha.
A sa vráti dieťa k sebe,
a sa vráti, Bože, k Tebe.

Bo Tvoje slovo stopne reč,
Tvoja veta zmení svet.
Tvojou silou skvitne kvet,
jehož krása dávno preč.

A dieťa cíti Svätý Dážď
a jeho život, ako náš,
hoc je malý, s Tebou stačí
dýchať vždy, aj keď sa mračí.

V ňom zažni sviečku, keď svet láka,
za vyslyšanú prosbu: „Vďaka, Bože, vďaka.“

Ďakujem. Tým, že ste si ju prečítali, ste sa aj vy pomodlili za dievča, ktoré to potrebuje. Ešte raz vďaka. Bielyk