Basnicky.sk

Egonom  Zobraziť/skryť lištu autora

Psychopatova spoveď 2

Ako by som začal príbeh,
ktorým hodlám všetkých zmiasť?
Ako nazvať takú story,
pri ktorej sa musím triasť?

Jak osika, čo bez vlahy
musí prežiť celý rok.
Aký nemý, aký slepý,
aký hluchý začiatok...

Priznávam sa, moja drahá,
jediné, z čoho mám strach,
že si pre mňa príliš mladá,
že to vopred značí krach.

Vzťahy nie sú hniezda vrabcov,
plné trusu, odpadkov,
je to iné, namojdušu,
je to iné... Nemám slov.

Vzťahy nie sú letný vánok,
príjemné pre celý svet,
je to veľké pokušenie,
návod ako spáchať hriech.

Ako by som začal príbeh,
ktorým hodlám všetkých zmiasť?
Ako? Budete ma súdiť?
Hnev vo mne začína rásť.

Veľký hnev, ten, ktorý značí,
že sa bojím nového,
hnev, čo každého zmrzačí,
len mňa nechá živého.

Hnev, ten, ktorý vyjadruje
moje túžby, obavy,
ciele, pády, pošmyknutia,
taktiež chuť sa napraviť.

Hnev, ten, čo už mnohých zranil,
mnohých zradil, oklamal,
mnohých uštval ako zvery.
Vtedy som sa všetkým smial.

Dnes je všetko inak, drahá,
hnev už dávno opadol,
no minulosť, tá zostala
v mojom srdci ako kôl.

Za to, čo všetko som spáchal,
že som sa správal jak vôl,
že som plienil, kde sa dalo,
že som bol tým, kým som bol.

Príbeh, kde dej absentuje,
kde sa iba spovedám
z toho, čo som, z toho, kto som,
jak pred vami vyzerám.

Z toho, že som, z toho, kde som,
z toho, s kým som kedy bol...
Z čoho ešte? Zo všetkého,
čo som kedy predniesol

pred publikom mladých, slabých,
pred všetkými známymi,
pred tebou, na jeden nádych,
s úmyslami hriešnymi...

To, že sme sa takto zišli,
bola vskutku náhoda,
no za ňu som dnes ochotný
bozkať zvyšok národa.

To, že si mi odpustila
nespočetne veľa krát,
to, že si mi prepáčila
vetu, že ťa nemám rád.

To, že teraz pri mne stojíš,
hoci všetci odišli,
to, že pre mňa slzy roníš,
hoci som bol nečistý.

Za to všetko veľká vďaka,
patrí len a tebe len,
ďakujem ti, moja drahá,
ďakujem za krásny sen.

Ak sa mi pošťastí zazrieť
nebeskú zem menom raj,
Bohu tam ukážem fotku,
tej, čo bola pre mňa naj...

Určite mi dá za pravdu,
veď ten nikdy neklame,
ustelie nám vo večnosti
na sene a na slame.
Dátum vloženia 8. 9. 2007 13:54
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 2152
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. DROBEC07

    KRAAASNA!!!paci sa mi vemi

    8. 9. 2007 18:33