Cítiš, čo sa môže stať?
Máš, čo si nemala mať?
Polovičné odpustky,
pokazené zákusky.
Chlap, čo cíti do hĺbky,
nôž, čo ostré má zúbky.
Dievča, ktoré miluje,
nikdy ti nepovie nie...
Výčitky odhodí preč,
obecenstvo stratí reč,
nezmôže sa na útek,
na vzlyk, na plač, na nárek...
Stretnutia v tme veľkých miest,
križovatka v spleti ciest.
Olivy a šampiňóny,
to sme my, to nie sú oni.
Z neba prestal visieť rebrík.
Nechcú nás tam? Urobme krik!
Ja viem, ten nám nepomôže,
v pekle nás zoderú z kože...
Na stanici cítiť smútok,
kto sa bránil, chystá útok.
Bitka sa však nepripúšťa,
lebo sám som stlačil spúšť a...
Do prázdnoty, do ticha,
moja duša vydýchla.
Dátum vloženia 8. 9. 2007 13:48Egonom 
Smrť
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1586
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

vybrali.sme
Linkuj.cz
Jagg.cz
Google
facebook
yahoo!
digg
delicious
furl
