Basnicky.sk

Malé dievča s ofinkou spustenou do pravého boku trochu cez oko.Zviera v náručí svjoho macíka,ktorého dostala od osoby na ktorú teraz myslí.Má na ňu krásne spomienky len jedna jej pokazila život.Slovo ROZHCOD nechcela ani počuť ani naň myslieť...Lenže teraz jej na to slovo ostala spomienka.Pri každej,ale oveľa krajšej spomienke na tú osobu zvierala macíka viac a aj viac plakala.Sú už len priatelia.Keď je s ním pozerá sa naňho ju to tak bolí...Ale keď je s ním tak to sa to snaží zakryť.Tak už ti len zakývam na rozlúčku.Slovo DÚFAM u nej ostalo a vždy len d´fa že raz sa to vráti speť..Ako každé ráno sa budí do nového dňa.Bude ho opeť vidieť a držať za ruku!Úsmev na tvári ,ale o chvíľu je z toho opeť zármutok.Pustí si svoje CD-čko a pripraví sa do školy.Každé ráno chodí s ním..Ubehli 3 týždne a ona stále smutne spomína na jedno slovo a v to druhé verí..Šesť školských hodín v škole a dievčatine myšlienky patrie len jemu.Kráča po meste so sklonenou hlavou,ale niečo ju donútilo sa pozrieť na druhú stranu ulice..On a ona..V tej chvíli prestala veriť v druhé slovo.Chcela plakať..Nemohla,uprostred mesta nie.Nemala pri sebe ani macíka ktorého zvierala stále vo svojom náručí..Bežala na najbližší vlak.Musela vydržať aby v ňom neplakala..Keď vystúpila ,bežala čo najrýchlejšie domov k svojmu macíkovi.Opeť ho zviera v náručí a plače..Keď už nieje schopná ani plakať ,zavolá mu a dohodnú stretko.Vo svojom obľúbenom tričku,obľúbených rifliach a na obˇúbenom mieste..Pri útese presne na konci skaly.Jej macík v jej náručí a v ruke lístok a čierna ruža.Už ho vidí v dieľke prichádzať.Príde o trochu bližšie aby jej videl z dieľky do tváre.Dievča na ňho pozrela smutnými,zarmútenými očami.POloží na zem lístok a naň čiernu ružu.Viac zovrie macíka vo svojom náručí...On od strachu beží k nej.Pošle mu vzduchom pusu a už len rozprestrie ruky a krod dozadu..Tak málo chýbaloaby ju chytil za ruku.SPadne na kolená k čiernej ruži a lístku.Zoberie do ruky a číta:"Prepáč že ťa ľúbim..."Posledná veta pre neho na rozlúčku.Pobozká čiernu ružu..."Ahoj..."