Basnicky.sk

Vstanem a pošúcham si oči..Vstanem a dotknem sa nohamy studenej podlahy po ktorej chvíľu prechádzam..Prídem ku zrkadlu a chvíľu sa pozerám na seba....Už niesom to dievča...Niečo ma zmenilo a chcem TO vrátiť..Ešte chvíľu sa na seba pozerám,od bolesti v srdci si vzdychnem zoberem čiernu ceruzku a začnem si maľovať oči....Keď už mám oči namaľované podídem ku skrini,vytiahnem čierne nohavice a krvavočerveno-čierne tričko..Posledný pohľad na seba do zrkadla....Ale počkať ešte si dám cez oko ofinu aby som až tak dobre nevidela na tento hnusný svet aj keď pred sebou vidím stále otázku PREČO?..Nikto mi na ňu nevie odpovedať ten kto by vedel je už mŕtvy...Obujem si moje topánočky,vídem z bytu mojej mami,zamknem a pomaly kráčam po schodoch....A už som vonka...Niečo je tu zvláštne...Všetko okolo mňa zastáva a mne len ostáva,ísť za otázkou PREČO....Kráčam po ulici a nevnímam nepríjemné pohľady ľudí na mňa..Zaklopem na dvere domu...Nikto neotvára..Odomknem a otvorím dvere čiernym kľúčikom....Vojdem....Všade samé ticho...Popozerám sa okolo seba..Všetko je na svojom mieste..Tak teda vídem po schodoch a otváram ďalsie dvere..Dvere do izby....Sadnem si na posteľ a rozplačem sa....Ochvíľu už nemám ani silu plakať tak teda prestanem....Obzerám si izbu...Vstanem a prehľadávam šuplíky....Nachvíľu prestanem a pozriem sa do veľkého zrkadla....Vidím tam seba....To dievča čo sa kedysi usmievalo a vidím vedľa seba niekoho...Niekoho kto mi teraz tak hrozne chýba..ALe nikto mi ho už nevráti!!!Začnem päsťami búchať do steny...Slzy sa mi len tak lejú z očí ako tie najsmutnejšie,najzúrivejšie a najhlučnejšie vodopády...Nič nepomáha...Tak prestanem, otočím sa ale teraz neprehľadávam skriňu ale pozriem sa za zrkadlo..Zopnem si ofinu aby som lepšie videla...List...Zoberiem ho z tade a prečítam..Je to list od mojej milovanej osoby...A počkať..Ešte raz sa pozriem za zrkadlo..Ešte tam niečo je...Roztrhnutá fotka..Z mojho vrecka vyberem tiež roztrhnutú časť fotku spojím..Dočítam si list a..Konečne sa mi zjaví na tvári úsmev ktorý sa tam skrýval v mojom závale smútku...Opäť plačem ale..Ale tentoraz sú to slzy štastia..Pozriem sa na spojenú fotku,usmejem sa a poviem:\"Milujem ťa láska..\"Pobozkám fotku,vídem z izby,zatvorím za sebou dvere,zídem po schodoch,otvorím vchodové dvere,zatvorím ich za sebou a zamknem..Idem po ulici..Už sa na mňa ľudia nedívajú hnusnými pohľadmi...Opäť som šťastná..Otvorím dvere víndem po schodoch,vojdem do bytu..Do svojej izby..Ľahnem si na posteľ a stále mám úsmev na tvári.