Šero
Zastreté ticho mlčiacich kameňov,
umierajúce lampy nad Sienou..
Lavína mĺkvych dotykov bez viny,
dotykov vetra, ten nie je jediný.
ani vysychajúcu rieku dážď už nespasí,
ani oheň vietor nezhasí.
ani šero už deň nespasí,
ani človeka ľudstvo, nie, asi
Dátum vloženia 17. 6. 2005 16:13allapologies
Šero
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2382
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Tom
no na štvorku to určite nebolo ...ale nič si z toho nerob...
ja by som dal dvojku ale dam jednotku aby som aspon trochu napravil tu štvorku
mimochodom čo sa mi tam nepáčilo/páčilo?
hmm, tak má to super myšlienku v sebe aj pekne prevedenú, aj keď len v takom malom množstve ale ...no rad by som vedel ako si to myslel (tú prvú časť)...lebo niesom si istý a preto by som rád vedel ako to vním sám autor
19. 6. 2005 14:11 - allapologies (napísal autor básne)
okamih....tak ako tečie rieka, plynieme aj my.Každý okamih je jedinečný, do tej istej rieky vstúpiš len raz...
20. 6. 2005 13:58