Basnicky.sk

Mŕtvy havran

Bolo to asi zavčas zrána, keď našla si ma čierna wrana.
Azda to však bolo v noci, ocitli sme sa (zočí), bez pomoci.
S krákotom niesla čierny deň, azda bol to len sen.
V blúznení do mojich hmýr, zasiala nepokojný chýr.

To posolstvo jasne znelo, snenie moje až sa chvelo
Škrekot aj keď znel tak slastne, svedomím strestať mal ma strastne.
Nepokoj cítil som tam kdesi, vedel som už čo ma desí
Počúvol som vraních rád, rozpamätať sa na jednu zo zrád.

Zableskla spomienka v pamäti zrazu, vnoril som sa do dávneho bodu mrazu
Vtedy, keď oheň tlel popolom mojím, ja som len čakal kým nezhorím
Bol som vetrom svojmu plameňu, upálil som pravdu spálenú
Fúkal som mu len iskry, nech plápolá,
nechcel som vidieť že povstal som tiež iba z popola

Náhle trhnutie prudko prebralo ma z nočných múk
Fľaška, vykĺzla sa mi náhle z rúk.
S oddychom utrel som si pot z čela,
Zrak môj však uzrel v srdci zabodnuté tri vranie perá..