Pavučinové nebo
a schody.
Zostupuje z neho nahá krása,
porcelánová, bosá
skladá poklonu
mliečnym koktejlom nového rána.
Jedno krídlo stačí
na tých pár sekúnd
voľného pádu.
Ale prečo zomrieť?
Malíčkom z pentagramu
odlomí vlákno.
Ťahá ju príbuzenstvo
k zemi.
Jednou nohou.
Druhou roztopí slzu
a prijme tvoju ponuku.
Dátum vloženia 5. 9. 2007 13:55Tinuša
Svitanie
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 2034
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti