Basnicky.sk

Smútok sa dobíja do mojej duše opäť a zas
kradne mi city, berie mi srdce, mení ich na mráz.
Berie mi posledné zvyšky mojej sily.
Snaží sa dať na povrch všetky moje chyby.

Snažím sa pred ním utiecť, skryť sa.
Moja márna snaha vytratiť sa
sa však podkýňa o každý schod
v hlave vytvára veľký kamenný blok.

Už prešiel aj cez priekopu mojich sĺz.
Zničil vojsko statočných sŕdc.
Zhodil hradby môjho krásneho ticha.
Z lásky mi ostala len ľadová kryha.

Zničil všetko čo len chcel
nedokázala som sa ubrániť.
Zobral všetko čo len videl
nevedela som ho zastaviť.

Smútok mi zruinoval môj hrad.
Neostal ani kameň na kameni stáť.
Oblohu pohltil obrovský prach.
Zostala som tu sama stáť.

Bez duše, bez citov
smútok sa vo mne ocitol.