Basnicky.sk

Pod nočnou oblohou líha si zem, sníva svoj dávny prekrásny sen. O lúkach, o lesoch, hájoch a jazerách, vetrík len šepká tíško v korunách. Rosa tá padá, vlhne vzduch. Do rána ďaleko a deň je ešte duch. Ešte je ďaleko brieždenia čas, ešte je ďaleko ranný mráz. Teraz len noc sa prebúdza, tak mŕtva a tak nevinná.

Len nočné dravce otvoria oči a vzlietnu v tmavé nebo, len nočné dravce majú hody, bo ich je v noci všetko. Kde tu sa z kríku ozve zvuk, to cvrček vábi partnerku, potom zas šuchne starý dub, rozpovie báseň ďalekú. Táka je vrava všade v noci, že ťažko je si rozumieť, len niektorý sú z toho múdry a nieto im čo závidieť.

Pod nočnou oblohou líha si zem, sníva svoj dávny prekrásny sen. O lúkach, o lesoch, hájoch a jazerách, vetrík len šepká tíško v korunách. Snívajú ľudia i ostatné zvery, o svete plnom len krásy a nehy, pritom však každý prehrešky pácha, klame a kradne sťa čierna straka.


Peter Kmeťo