Basnicky.sk

Laska je beznadej,
ktoru strieda radost a smutok,
tak kracame potom sami nadalej,
vratit cas sa nedari a vsetko je nam luto.

Jeden vravi este raz,
ten druhy nikdy viac.

Vietor odvial poslednu nadej,
dazdove kvapky zmyli posledne slzy,
potichu zapada beznadej,
kazdy z nas len mlci.
V tom tichu zda sa, len tlkot srdca pocut,
chcem kricat, hlas zasekol sa, tak len tisko mlcim, snazim sa potichu zabudnut.

Hla nadej svitla casom laske,
ked znicila ju klamstva smrst,
lez obavy tam boli jasne,
dalsie sklamanie by znamenalo smrt.

On iba ziadal dokaz,
slova uz raz sklamali,
ostali tam ako kaz,
a zabranovali v dalsom osiali.

Ci nemozne chceli obaja?
Ci chcela vela ona a ci on?
Nevedela ustupit ani ona ani ja,
postoje sa premenili v zakon.

Lez on stale dufa v skriesenie,
a vo velke lasky spasenie.
Z oboch stran odpustenie,
toho co sklamal cinenie,
a uz nikdy iba prazdne recnenie.

Nezhresil kym lasku mal,
az ked zistil, ze za lasku iba klamstvo dostaval.
Smutok, temnota, pocit bezmocnosti,
znicili jeho predosle prednosti.

Zistil, ze iba snival
a na svet ruzovymi okuliarmi sa dival.
Zrazu nastala temnota
a nekonecna samota...

Kto ako prvy pochybil caka prvy krok,
od toho co verne zil pre nich dvoch?
Nie nenavist on v srdci ma,
lez po klamstve nedovera ho zoziera.

Caka kazdy z nich, co bude nevedia,
on neveri, ona viac nedufa.
Sluby su zbytocne, slova tiche,
len nedovera ostala.
Ma cenu bojovat?
Ma nadej miesto na zemi?

Len bolest ostala v kazdom z nich,
skoda je slov vypovedanych.

On lasku v srdci stale ma,
je to velka dilema.
Ci opat verit a ci nie,
pre neho je to velke trapenie.

Skutok lasky cakal vzdy,
okrem cistej pravdy.
Slova mu uz nestacia a tak prosi,
o skutok, co dokaze mu cosi.

Skutok prinavrati doveru
a mozno aj lasku stratenu.

Laska je jedina vec za ktoru sa oplati bojovat
a aj svoj smutny zivot za nu obetovat.
Laska neublizila, lez clovek pochybil,
aj ked on od zaciatku na bubon bil,
aby ona 2 veci nespachala mu
a tak aby neprivolala strasnu pohromu.

Teraz caka na skutok lasky,
pribudli mu za ten cas aj vrasky.
Nevie ako dalej, vsetko pre nu obetoval,
a svoj zivot s nou s nadejou planoval.

Len vycitky ostali,
lasku tak zabili.
Skutkom su slova odpustenia,
aj ked vzdy tak velmi bolia.
Vzajomnym skutkom su len slzy,
ktore ostali v nasom srdci.

Boji sa dalsieho sklamania a tak slovam neveril,
caka na prvy krok od toho, kto prvy pochybil.
Sam nevie, ci je to nenavist alebo nedovera,
isto vsak vie,
laska v jeho srdci stale vrie.

Sklamanie je velke, dokaz ktory on nikdy nedostal
bol vzdy daleko, veril slovam a co dostal?
Nie! Laska je o skutkoch a tak caka
ked aspon raz ona ustupi a dokaze mu,
ze zasluzi si jeho doveru.

Ustupit v com?
Ma prosit a ci zobrat?
Ak je cesta, staci ukazat smer.
Ak je nadej, staci povedat ver.

Lenze laska si hlada cestu sama,
preto je ta nadej mala.
Nestaci dat len skutok,
ked on jej vzdy vracia utok.
Vzdy je tam vycitka, vzdy je tam v srdci bol.

Jeden chce skutok a ziadne slovo, ktore moze byt vzdy klamne,
druhy zas chce bez skutku odpustenie.
Opat slovami snazi sa ziskat zaslu doveru,
on sa velmi sklamal ale stale veri,
ze zivot ich sa v krasny zmeni.

Caka od nej zmenu
postoja ku nemu.
Ked nenastane zmena, tazko uverit je,
ze sa to opat nezopakuje.

Vo vsetkom sa snazil vzdy,
umyval aj riady.
Snazil sa aj navarit,
ked ona bola zarobit.

Obetoval aj kamaratov,
pre aspon par krasnych chvil so svojou laskou.
Nechcel toho vela. Len pravdu, vernost a opatovanie lasky,
casom zistil, ze ludia nosia masky.

Marne sa vzpieral, prosil, pytal sa PRECO,
vidina lepsej buducnosti vsetko znicila
a jeho srdce ranila.

Pytal sa v com sa stala chyba,
ci laska zo dna na den odisla?
Ci to bol plan ukuty
a clovek k nemu kruty?

Od inych sa horku pravdu musel dozvediet,
Nestacil? Uz to ani nechce vediet.
Urobil vsetko co bolo v jeho silach,
snazil sa, lubil, veril
a preto sa len trapil.

Ci si nezasluzil viac?
Mozno urobil chybu on. Ale v com?
Nemohol tomu uverit,
ked jeden den dostaval lasku a na druhy den z nicoho nic
mu laska ukazala holu ric.

Ma aj on chyby svoje,
lez lasku nikdy nesklamal.
Daval pozor na chyby,
a caste ludske omyly.

Prezil s nou smiech aj plac,
usmievanie aj trapenie,
maznanie aj krasne nocne milovanie.

Prvy okamzik lasky prezil s nou
a bol jej vzdy oporou.
Rad by jej s niecim pomohol,
ale pracu nemal a tak nemohol.

Len lasku a vernost nukal jej
a nakoniec tvrdy kopanec dostal od nej.

Mozno caka laska inde,
mozno v duchu pyta sa.
Boli jeho kroky mylne?
Abo cakal anjela?

Co viac mohol urobit?
Skolu prerusit?
Ci jej dal niekedy dovod na pochybnosti?
Ci niekedy nedodrzal slovo svoje?

Kto ma teraz vlastne zacat verit?
Ten co uz veril, alebo ta co nikdy neverila
a preto za inym sa otocila?

Moje skutky lasky nestacili na doveru jej,
a ona caka bez skutku na doveru jeho.
Zaorat zle z minulosti, sej!
Ked spadne dazd, vyklici mozno semeno.

Sta prosim lasku nech privola ten dazd,
dazd vzkriesenia, odpustenia,
ktory sancu semienku da, aby znova vyklicilo,
a opat v krasny strom lasky premenilo.

Nikto nechce byt sam
a preto stale nadej mam.
Nadej v srdci mam,
ze ma opat privedie ku hviezdam.

Viem, ze to nie je klam,
ten cit o ktorom vam tu rozpravam.
On nadej da,
ked ona skutok lasky vykona.

Uz sa na nu nehneva.
Chybu si uz priznala.
Ba dokonca ju olutovala.

Stratila sice doveru, ale srdce jeho stale ma,
ona caka na doveru a on, kym skutok lasky vykona.
Naoplatku bude musiet potom ona verit jemu,
a spolocne s nim hladat lasku stratenu.

Zobral nadej? Ako?
Ved nikdy neklamal.
A prave ten co chce teraz doveru vtedy sklamal.

Ci on v niecom zmenil sa,
ked ona po rozchode kricala vrat sa?
On vzdy v pravde zil,
bal sa aby to nepokazil,
preto kazdeho cloveka overil,
komu by sa zveril
a tak aby laske neublizil.

Ci ked ona lubila jeho,
je mozne ze hladala ineho?
Ked clovek lubi, ako moze siahnut po inom?
Laska z rozumu bola pricinou.
A tak on dokaz chce,
ze sa to uz nezopakuje.

Preco o odpustenie prosila,
ked ineho lubila?
Ci smsky, ktore citali oci jeho
boli iba klamom co ranili srdce jeho?
Ci v jeden den jemu lasku vyznavat da sa
a hned na druhy den na neho vysrat sa?
Ci da sa v jeden den lubit jedneho
a v druhy lubit ineho?

On nevie teraz co pravda bola
a tak po skutku vola.
V utorok lubim Ta,
vo stvrtok se..em Ta.

Dokym nebola istota v inom,
on bol laskou jedinou.
Nicivy blesk prisiel z jasneho neba,
ale jemu sa zabudnut neda.

Bol to vsetko iba klam,
ked 2 dni pred burkou vynasala ich lasku k nebesiam?
Preco to neurobila skor?
Ved klamstvo je len mor.
Co bude s nim je fuk,
dolezite je zbavit sa muk.

Casom zistila,
ze mu vtedy krivdila.
Lez on uz slovam neveril
a od kedy ho nechala, tak sa ani nezmenil.

V com je to ine ako vtedy?

Ci zacala si vazit ho
a brat ho viac ako h...o?

Slova skutkom nech specati
a casom sa aj stratena dovera vrati
a vsetko zle sa na dobre obrati.

Malo nehy dal?
Ved vzdy ju objimal a bozkaval.
Pocit istoty sa snazil dat
nadovsetko ju milovat
a kazdu volnu chvilku jej darovat.

Viac ani teraz nedokaze,
aku ma istotu, ze ona opat za inym sa neohliadne?
Slova sa mu uz malia,
po skusenosti co ho stala tolko sklamania.

On viac urobit nedokaze ako predtym,
tak nech si ona premietne z minulosti film
a ci chce ostat s nim.

On vie aka je jej cesta. Nie je to cesta spolocna s nim.
Uz len jej praje vela stastia a viac nehy ako prezila s nim.

Viac hmotnych veci, ktore jej on nedokazal dat.
Lepsieho muza, ktory ju bude milovat.
Viac lasky, ktorou ju bude zahrnat.
Viac istoty, ktoru jej bude moct darovat.

Obetoval vsetko, nestacilo to v minulosti.
Tazko jej to bude stacit v buducnosti.

A tak lasky sa on navzdy vzdava,
v prospech jej stastia mava.

Mava vsetkym krasnym chvilam prezitych s nou,
aj ked je stale opantany laskou.

ZBOHOM krici do sveta vola,
praje jej stastie v ziti a odchadza.
Zbohom laska,
zbohom kraska,
zbohom nezne rucky,
to su moje slova rozlucky.

Posledna slza, posledne zbohom,
LUBIM TA, slubujem pred Bohom.
Za vsetko dakujem,
verne Ta milujem.

Zbohom navzdy kraska,
bud mi stastna laska...