Basnicky.sk

- Nič nie je také ako vyzerá na prvý pohľad. Len sa na mňa pozri. Čo vidíš?

Pozrela som sa na ňu. Bola to mladá žena s predčasne zostarnutou tvárou plnou hlbokých vrások, ktoré svedčili o jej utrpení. Oči mala smutné a vpadlé, akoby sa už poriadne dlho dobre nevyspala. Ruky a nohy mala samú modrinu, škrabance a rany. Roztrhané zablatené šaty svedčili o tom, že vojna ju obrala o dom a už dlhšie žije na ulici.
Usmiala sa.

- Vidíš otrhanú strápenú ženu. Vidíš ženu, ktorú obrali o dom a zabili jej syna. Áno. No pozri sa mi do očí. Čo vidíš? Vidíš ako sa na teba usmievajú. Vojna je hrozná. Viem. Môže ma obrať o najbližších, môže mi vziať všetko čo mám, môže ma zabiť alebo psychicky zlomiť. No existujú dve veci, ktoré mi nikdy nevezme. Hoc by bola akokoľvek krutá. Nevezme mi úsmev. Budem sa usmievať kedykoľvek chcem a akokoľvek chcem. A ešte jednu vec mi nevezme. Nevezme mi môj pohľad na vec. Nevezme mi to, že vo všetkom vidím niečo dobré. Áno. Aj vojna je na niečo dobrá. Možno slúži k uvedomeniu. K tomu aby si konečne všetci uvedomili, čo má skutočnú hodnotu. Nezáleží na tom, že mi zhorí dom. Ale na tom, že všetci, čo boli v ňom prežili. Nezáleži na tom, že nemám peniaze. Lebo človek bez nich je mnohokrát šťastnejší ako ten s nimi. Nemyslí len na peniaze. Ale na svojich najbližších. Vojna mi vzala syna. Aj v tom vidím čosi dobré - už sa nemusí pozerať na toto utrpenie. Už nemusí trpieť pre vojnu. Možno bolo aj lepšie, že sa pobral na onen svet. Už netrpí. A hlavne - nemusí sa báť. O nás. O náš osud. Kiež by si aj mňa vzala! No som tu. Teraz. Možno zohrám dôležitú rolu v tom čo nasleduje. Možno ma osud práve teraz a tu potrebuje. Aj keď možno nebudem hrdinom, stále tu pre niekoho som. Pre niekoho žijem. Som si vedomá toho, že tu mám svoj údel. Každý ho má. Tak načo smútiť? Čo sa má stať, stane sa. Tak sa usmej. Dnešok ti nik nemôže vziať. I keď zajtra už možno budeš mŕtva. Dôležitá je prítomnosť. Nie minulosť, nie budúcnosť.