Basnicky.sk

Veľa ľudí sa pýta, no len málo kto vie odpoveď...
Mnoho ľudí chodí do kostola, no len málo kto na spoveď...
Pýtam sa samej seba, či každý vie, kam vedie jeho cesta,
Nepoznám na ňu odpoveď, každý má tú svoju z vlastného miesta.
Tak na čo mi bol vštepovaný dar dospelosti v útlom veku,
Keď prináša so sebou aj ťažkosti a nie to proti nim lieku?
Vraj čím si starší, tým viac rozumnosti,
Ale ozaj si myslíš že v 30-tke sa zaobídeš bez zlosti?
Stále hovorím, že aj deti dokážu mať problémy,
Nejde tu len o to, či má lízanku pohodenú na zemi.
Čo tak 15-tka? Aj tento vek má niečo do seba,
Najmä teraz som začala rozmýšľať, čo mi v živote chýba a čo treba.
Začínajú sa sladké lásky budúcnosti vo hviezdach,
No ty vkladáš do toho všetko, no v istých miestach....
SI V POMYKOVE

Držím modré pero vložené do ruky,
Aby písalo to, čo mi najviac hlavu múti.
Život nie je len rozprávka napísaná ako kde bolo tam bolo,
Nie je to rovná cesta bez jám, v živote máme často sólo.
V spätnom zrkadle vidíš svoju minulosť, ešte sa trápiš,
Ale nerozmýšľaj nad tým, ži s časom prítomným, inak čas stratíš.
Nezatváraj oči pred tým, čo nechceš vidieť,
Nemysli na to, na čo nechceš myslieť...
Tak obráť list a chod tam kde Ťa to láka,
K priateľom, k miestu, a hlavne sa neboj! preskoč ak tam bude mláka.
Nevzdávaj sa a kráčaj za svojim cieľom,
Nemusíš veci nazývať pravým menom.